HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Rebeli veriaci v zmenu: Zápas o hokej rozhodla pasivita nás všetkých.
zdroj: jäzva

Rebeli veriaci v zmenu: Zápas o hokej rozhodla pasivita nás všetkých.

Sú ako tŕň v päte, ktorý nie a nie vytiahnuť. Rebeli veriaci v nevyhnutnosť zmeny a svoju ultimátnu požiadavku vykrikujú tak často a tak hlasno, až z toho bolia terče ich kritiky hlavy.

Sú ako tŕň v päte, ktorý nie a nie vytiahnuť. Rebeli veriaci v nevyhnutnosť zmeny a svoju ultimátnu požiadavku vykrikujú tak často a tak hlasno, až z toho bolia terče ich kritiky hlavy. Marek Boka a Marek Ješko patria medzi tých, ktorí prešli od slov k činom a už dlhší čas bombardujú staronové vedenie slovenského hokeja požiadavkou na odstúpenie. Z ďalekého Zemplína vycestovali do Bratislavy, kde spoločne s hŕstkou podobne naladených fanúšikov apelovali na delegátov voľby novej hlavy Slovenského zväzu ľadového hokeja. Domov sa vracali po porážke, no nie porazení.

S akým pocitom ste sa vrátili z voľby prezidenta SZĽH?

Marek Ješko
: V prvom rade s pocitom sklamania. Dlhú cestu do Bratislavy určite neľutujem, ale mrzí ma pasívny postoj fanúšikov. Aktívni boli bohužiaľ len na internete.

Marek Boka: Už pred odchodom do hlavného mesta som vnímal situáciu zo svojho pohľadu ako kritickú. Vedel som, že neprídu ľudia, ktorí vopred prisľúbili svoju účasť. Zľakli sa, podľahli nátlaku a začali nám nedvíhať telefóny. Napríklad chlapci z Piešťan síce došli, ale informovali nás o obrovskom nátlaku zo strany vedenia klubu. Podobné to bolo aj v iných fankluboch. Obával som sa preto totálneho fiaska.

Vážny tlak na delegátov sa nekonal. Aké bolo zažívať pocit vojaka osamoteného v poli?

Boka: V prvom momente som si kládol otázky. Kde sa stala chyba? Čo som mohol urobiť lepšie? Niekde som musel zlyhať. Aj ďalší prichádzajúci ľudia boli v nemom úžase. Očakávali masu ľudí a bolo nás tam len pár. Ľudia sľubujúci účasť cez facebook by si mali vstúpiť do svedomia. Sú spoluzodpovední za tento výsledok. Bol to hokejový zápas, ktorý potreboval päťsto divákov pred hotelom! A všetko mohlo byť inak. Slovenská hokejová verejnosť sa trápnym spôsobom vykašľala na Richarda Lintnera. Doma to sledovali ako veľké prezidentské voľby, ale zadok zodvihnúť nedokázali.

Naozaj si myslíte, že v prípade masovej účasti fanúšikov by bol výsledok volieb iný?

Ješko: Podľa mňa jednoznačne áno. Priamo na mieste sme cítili, že niektorí delegáti boli nalomení a ostávala už len jediná potrebná vec – priamy tlak verejnosti. Ten bohužiaľ neprišiel.

Boka: Pár stoviek fanúšikov pred hotelom predstavovalo potrebnú bodku za celým úsilím. Hovoril som s novinármi i delegátmi a k inému výsledku volieb chýbala jediná vec – ľudia. Každý sa nás pýtal – kde sú? Nervózni boli Nemečkovci i policajti, ktorí mali jasné pokyny. Predviedli moc štátu a oligarchov. Doslova za nami prišli a povedali – stačí jediná chybička a skončili ste. Ľudia však nedošli a všetko sa razom opäť otočilo. Zabetónované štruktúry už začali praskať, no chýbal posledný úder kladiva. Všetko to vyústilo do neférovej voľby, veď ako je možné, že nejaká administratívna pracovníčka z Bratislavy mala hlasy za tri hokejové kluby?

Čo ste si od svojej cesty do Bratislavy sľubovali?

Ješko: Zmenu. Slovenský hokej ju potrebuje ako soľ. Všetci o tom rozprávajú a napriek tomu sa nekonala. Výsledok volieb ma preto prekvapil a sklamal. Považujem ho aj za svoju osobnú tragédiu.

Boka: Slovensko malo obrovskú šancu na zmenu. Potrebuje ju v každej oblasti. Školstve, súdnictve, podnikateľskej sfére. A aj v hokeji. Je to šport, ktorý nás všetkých spája neuveriteľným spôsobom. Nemáme veľa vecí, ktoré nás dokážu naplniť hrdosťou, ale hokej takou vecou určite je. Musíme si ho preto strážiť. Teraz v dobrých rukách nie je. Vidíme v akom stave je extraliga, ale hlavne prvá či druhá liga.

Spomínate prvú ligu. Tá dostala pred voľbami prísľub na slušnú finančnú injekciu...

Boka: Je nechutné, že sa pán Nemeček rozhodol takto verejne rozhadzovať peniaze nás všetkých práve pred voľbami. Niektoré kluby sa jednoznačne nechali kúpiť. Toto mal zväz robiť štyri roky a nie pár minút pred hlasovaním. Pri rozdeľovaní podporných financií nejde o výsledky práce, ale o vzťahy. Strašná politika.

Ako ste využili osobné stretnutie s pánom Nemečkom?

Ješko: Marek ho jednoznačne a opakovane žiadal o okamžité odstúpenie za všetky zlyhania čo napáchal. Nemali sme na mysli majstrovstvá sveta, ale mládež a rozvoj nášho hokeja celkovo. Čo na tomto poli urobil a čo ponúka pre budúce obdobie. Uspokojivé odpovede neponúkol. Bazíroval predovšetkým na tom, že Slovensku zabezpečil majstrovstvá sveta pre rok 2019. Musím povedať, že cítil obavu o výsledok voľby. Pôsobil síce pokojne, ale bolo vidieť, že nie je spokojný s tým, ako to všetko prebieha.

Boka: Počas nášho rozhovoru pred voľbami som ho niekoľkokrát žiadal, aby sa vzdal kandidatúry ešte pred hlasovaním. Viem, aké hry sa pred voľbami hrajú. Môj otec bol prezidentom klubu v období, kedy kandidoval pán Pašek. Ten v tom čase nemal reálneho protikandidáta a napriek tomu ich vítal slovami: čo chcete za moju podporu? Za každý hlas sa niečo sľubuje. On dal vtedy na rozvoj nášho hokeja stotisíc korún a prísľub dostavby štadióna. Človek pri moci má neskutočnú výhodu, pretože on má z čoho rozdeľovať a sľubovať. V terajšom prípade navyše mohol Nemeček aj hlasovať, zatiaľ čo protikandidát nie. Pod dresom som mal pripravený papier na jeho okamžitú rezignáciu . Nemal som však mandát predložiť mu ho. Za mnou totiž nestáli tisícky ľudí, ale iba pár jednotlivcov.

{+T143949}

Aký bol Váš pocit zo stretnutia s pánom Nemečkom?

Boka: V prvom rade musím povedať, že na stretnutie s ním nie som obzvlášť hrdý. Oveľa väčšie autority pracujú každodenne s mládežou na každom štadióne. Rozprávať sa s nimi je pre mňa väčšou poctou. Pán Nemeček predstavuje zabetónovanú štruktúru v rámci istej polo zločineckej organizácie, ktorá vedome či nevedome vyciciava energiu zo slovenského hokeja. Som presvedčený o tom, že SZĽH je zrelý na audit a nejakú relevantnú kontrolu zo strany patričných úradov. Vystupoval pekne a kultivovane, cítil som však z neho strach. Jeho prvou otázkou bolo – kto je za vami a kto vás platí?

Kto je teda za vami a kto vás platí?

Boka: Nikto neverí, že za mnou je len neskutočný pocit viery v zmenu. Bol som na proteste, ktorý predchádzal odvolaniu predsedu parlamentu Pašku. Ten moment ma zmenil. Až v takej kritickej chvíli pocítite reálny strach druhej strany. Niečo také nezažijete za počítačom. Len na ulici. Je to ako keď sa naučíte chodiť na dvoch nohách a už nikdy sa nechcete vrátiť na štyri. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje, ale keď sme odchádzali do Bratislavy, tak som kamarátom hovoril – vrátite sa ako iní ľudia. Po skončení akcie mi to potvrdili. V aute naspäť sme všetci plakali ako malé deti...

K pánovi Lintnerovi ešte dodám, že pred pár týždňami navštívil Michalovce. Mal sa tam stretnúť s vedením hokejového klubu a presvedčiť ho o svojom koncepte. Doslova som ho vtedy uniesol na salaš a absolvovali sme nesmierne obohacujúci rozhovor. Vravel som mu, že takto voľby nevyhrá a mal by sa snažiť vytvoriť väčší tlak na zmenu hlasovania. Odpovedal mi, že to neurobí. Chcel vyhrať podľa ich pravidiel. Sálala z neho obrovská charizma. Ak by mi vtedy dal päťtisíc eur, tak mu autobusmi prinesiem do Bratislavy päťsto ľudí. Ani by mi však nenapadlo žiadať ho o peniaze. Po našom stretnutí mal absolvovať stretnutie s prezidentom nášho klubu, ktorý disponoval dvomi hlasmi vo voľbách, ale namiesto toho išiel na diskusiu s deťmi na škole. Uprednostnil deti pred šancou zabojovať o hlasy a to na mňa urobilo obrovský dojem. V prípade pána Nemečka mám len samé opačné skúsenosti. Poohováral ľudí, s ktorými kedysi úzko spolupracoval. Či už pána Bondru, alebo trénera Filca. Nadávky na delegáta Bystrice Kovala boli rozsiahle. Pritom bol len nedávno spokojný s jeho vymenovaním na čelo Prohokeja. Vtedy mu ešte nevadil?

Ješko: Nepodporoval nás nikto a išlo výlučne o našu vlastnú iniciatívu. Do Bratislavy sme pricestovali z vlastnej vôle, za vlastné peniaze a na vlastnom aute. Lintner chce podporovať mladých hokejistov a zabezpečiť prosperujúce fungovanie nášho hokeja. Vieme, že ide o beh na dlhú trať. Minimálne po mediálnej a marketingovej stránke však disponuje obrovskou výhodou. Jeho a s ním spojené osobnosti každý pozná. Podľa mňa by predstavoval krok k lepšiemu.

Vojnu o trón Lintnerovci prehrali. Čo očakávate ďalej?

Ješko: Neostáva nám nič iné, len naďalej apelovať a žiadať odstúpenie pána Nemečka. S ním na čele zmena k lepšiemu nepríde.
Boka: Dokážem sa vcítiť do pocitov pána Lintnera. To sklamanie muselo byť veľké. Prehral, nedokázal presvedčiť väčšinu a morálne sa cíti ako porazený. Aj keď to pravda nie je. Rovnako sa cítim i ja. Čakám, že zodpovednosť a iniciatívu prevezme aj niekto iný. Od pánov Lintnera, Handzuša, Pavlikovského a ostatných očakávam jediné – aby nerezignovali... Nesmú zložiť zbrane. Stačí málo a pán Nemeček odstúpi. Pôsobia na neho enormné tlaky a ten človek nemôže mať pokojný spánok. Ak má aspoň štipku svedomia, tak jednoducho nemôže spokojne spať.

Očakávate, že prezident Nemeček odstúpi? Nie je to naivná predstava?

Ješko: Nádej zomiera posledná. Fanúšikovia avizujú bojkot počas prvých dvoch kôl extraligy. Do septembra však vášne vyprchajú a situácia sa upokojí.

Očakávali by ste z ich strany viac aktivity?

Ješko: Jednoznačne áno. Mali by sa v prvom rade spojiť. Nie ako pri tomto proteste. Pravý tlak sa nevytvára na facebooku, ale v reálnom živote. Jedna vec je dať lajk a druhá prísť a povedať nahlas – chceme zmenu!
Boka: Pýtam sa – kde boli tí fanúšikovia vtedy, keď ich bolo treba? Pre mňa osobne je hokej láskou na celý život. A pre lásku musíte urobiť viac ako pridať lajk na internete. Počul som, že chcú prezentovať nejaké transparenty počas prvých zápasov sezóny. Čo z toho? Podľa mňa by mali celý zápas ostať pred štadiónom! Prezentovať tam jasným spôsobom svoj postoj a názor. Charta 77 nezmenila nič! Až mladí nespokojní ľudia v uliciach 89! Apelujem i na delegátov a nespokojných trénerov. Nájdite v sebe konečne odvahu a povedzte: Takto to už ďalej nejde! Naučte sa postaviť na dve nohy a chodiť vzpriamene.

Máte teda na fanúšikov ťažké srdce?

Ješko
: Mám. Z ich postoja som bol veľmi sklamaný. Nezabrali, keď zabrať mali. Ešte stále tu však je čas a priestor vystúpiť  z „počítača“ a reálnom priestore poukázať na nespokojnosť s týmto stavom.

Čo očakávate od Lintnerovcov teraz?

Boka: Nikdy neverte človeku, ktorý vám tvrdí, že sa niečo nedá dokázať. Každý si tvorí svoj vlastný príbeh. Ak teraz Richardovi Lintnerovi vyčítali, že na to nemá, tak je to čistá hlúposť. Ak má človek podporu a vôľu, tak sa naučí všetko.

Počas sezóny sa hokejisti boja hovoriť o meškajúcich výplatách, teraz sa viacerí nami oslovení vyhýbali prezentácii svojho názoru na voľby prezidenta zväzu. Ako si vysvetľujete tento strach?

Boka: Strach som mal i ja. Vnútorný strach máme všetci. Sme totiž národ poddaných, naučený žiť v strachu. Frajeri sme len pri pive. Ak sa pod niečo podpíšete, tak je to zákon, ktorý sa nedá vziať späť. Prišiel som na to, že čím viac hovorím pravdu na verejnosti, tým som silnejší . Skorumpovaná a neférová strana sa bojí iba ľudí čo už nemajú strach.  Po tomto kongrese som dvakrát taký silnejší ako pred ním a pán Lintner je na tom určite rovnako. Pán Nemeček je naopak už teraz morálna troska!

Tu už nejde o hokej, ale o systém v akom budeme žiť celý svoj život! Prosím všetkých ozajstných fanúšikov aby sa už odpojili od Matrixu zvaný Facebook kde lajkom, alebo komentom menia svet... Nemenia! Prosím slušných politikov čo si v parlamente na znak podpory pre Riša Lintnera dali na seba dres Slovenska, aby sa odpojili od matrixu parlamentná stolička! Mali stáť vedľa nás pred Širokého hotelom! Prosím novinárov aby sa odpojili od predstavy, že ich pikantného článku sa Nemeček zľakne. Zľakne sa jedine úplne prázdnych štadiónov na celom území Slovenska a tlaku ulice!

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk