HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Pred 32 rokmi vstúpili Piešťany do hokejovej histórie najväčšou bitkou všetkých čias (VIDEO)
zdroj: Jiři Kolis Spectrum Pictures

Pred 32 rokmi vstúpili Piešťany do hokejovej histórie najväčšou bitkou všetkých čias (VIDEO)

„Stali sme sa čiernymi ovcami histórie svetových juniorských šampionátov,“ priznal Dave McLlwain.

Piešťany momentálne pôsobia v našej najnižšej hokejovej súťaži, no názov tohto kúpeľného mesta pozná celý hokejový svet. Preslávil ich mládežnícky turnaj Memoriál Ivana Hlinku, no najmä zápas medzi Sovietským zväzom a Kanadou na majstrovstvách sveta juniorov spred tridsiatich rokov.

Na ľade sa vtedy strhla legendárna mela, do ktorej sa zapojilo štyridsať hráčov a celkovo až päťdesiat ľudí. Jedným z nich bol i Brandan Shanahan, ktoré dnes každý pozná ako člena Siene slávy a jedného zo štyroch hráčov histórie NHL, ktorí majú na svojom konte vyše tisíc bodov a dvetisíc trestných minút. Práve Shanahan mal výrazný podiel na vzniku oddelenia pre hráčsku bezpečnosť. Vo voľnom čase sa môže potešiť pohľadom na tri prstene za zisk Stanleyho pohára a zlatú olympijskú medailu.

„Stálo by za to, zvolať všetkých účastníkov toho zápasu na jeden exhibičný zápas. Bol by to dobrý nápad a možno práve Shanny by to mohol zorganizovať,“ pousmial sa vtedajší druhý brankár kanadského výberu Shawn Simpson, ktorý sa ako jediný z vtedajšej zostavy javorových listov nikdy nedostal do NHL.

Nikdy predtým a nikdy potom sa na ľade neodohralo také divadelné predstavenie plné brutality, násilia a nekompetentnosti. Kanadu i Sovietov dodadočne vylúčili zo šampionátu a udalosti zo 4. januára sa tak snažili predstavitelia IIHF poslať do zabudnutia. Líder kanadskej produktivity Pat Elynuik nazbieral na šampionáte jedenásť bodov, no v oficiálnych štatistikách by ste ho hľadali márne. Tie dve mužstvá akoby nikdy neexistovali. Na pamätnú mastenicu sa ale zabudnúť nedá.

Stali sme sa čiernymi ovcami histórie svetových juniorských šampionátov,“ priznal Dave McLlwain.

Shanahan mal v tom čase osemnásť dní devätnásť rokov. Bezprostredne po vylúčení z turnaja dostali hráči oboch tímov pol hodinu na zbalenie a opustenie zimného štadióna v Piešťanoch. Budúce hviezdy svetového hokeja nastúpili do klasického starého autobusu a bez poriadnej večere sa v ňom presunuli štvorhodinovou jazdou do Rakúska. Tam si počkali ďalších šesť hodín na lietadlo a nasledoval neveselý let domov.


„V autobuse sme nemali záchod ani žiadne prvky komfortu. To nás ale v tej chvíli netrápilo,“ spomína Shanahan, ktorý sa až po návrate domov dozvedel o tom, že hromadnou bitkou došlo k hrubému porušeniu pravidiel IIHF. „Báli sme sa toho, čo nás čaká po návrate domov. Neskôr sme si totiž uvedomili, akú obrovskú hanbu sme urobili svojej krajine. V autobuse vládlo hrobové ticho. Na to si spomínam veľmi dobre.“

Len pár hodín predtým mali pritom Kanaďania od hrobového ticha veľmi ďaleko. Na piešťanskom ľade sa to mlelo hlava nehlava a federácia IIHF zaradila túto bitku na 34. miesto v rebríčku top 100 hokejových príbehov histórie hokeja.

„Všetci mali krv v očiach. My sme kričali na nich, oni na nás. Kričali sme im po.. te sa, po.. te sa vy po... ní komunisti,“ uviedol Gare Joyce v článku spomínajúcom na udalosti zo 4. januára 1987.

Kanaďania vstupovali do tohto zápasu v pozícii druhého tímu po základnej časti. Víťazstvo by im zabezpečilo striebro, triumf o päť gólov by z nich dokonca urobil majstrov sveta. Vyzeralo to na nemožnú úlohu, pretože Sovieti vtedy disponovali veľkou silou. V tej chvíli už ale boli s bilanciou 2-3-1 mimo hry o medailové pozície a v podstate tak hrali len o česť.

V polovici druhej tretiny vyhrávala Kanada 4:2 a vyzeralo to tak, že ešte zabojuje o najcennejší kov. Veci sa ale začali meniť po potýčke Sergeja Šesterikova s Everettom Sanipassom. Ku dvom kohútom sa začali pridávať ďalší a nórsky rozhodca Hons Ronnig sa tomu len udivene prizeral. Neskôr sa v šatni úplne zosypal a nikdy potom už žiaden ďalší hokejový zápas nepískal.

Sprvoti to vyzeralo na koniec, no ten nenastal. Všetci sa bili a v tom zhasli svetlá na štadióne. Mysleli si, že to tým ukončia. Dospelí z ľadu naozaj odišli, no partia rozvášnených tínedžerov zmýšľala inak a preto z toho bola nekonečná šarvátka.“

 O príčine vzniku takejto bitky sa debatuje roky. Kanaďania tvrdia, že to vyvolali Sovieti, ktorí už stratili šancu na medailu. Údajne tak aspoň chceli pripraviť o šancu na medailu aj ich. Mala to byť akási malá studená vojna a ako konšpiračná teória sa to použiť dá.

Faktom je, že Sovieti sa nikdy nebili a bitky boli vždy doménou zámorských hráčov. Niektorí preto tvrdia, že snahou Kanaďanov bolo preriediť počet hráčov na ľade a v užšej zostave nastrieľať Sovietom potrebných pár gólov navyše.

„Pamätám si, že Valerij Zelepukin utrpel zranenie a kľačal na kolenách s vykĺbeným ramenom. Jeden z Kanaďanov k nemu prišiel a začal do neho udierať. My v Sovietskom zväze sme na takéto bitky zvyknutí neboli a tak sme nevedeli, čo máme robiť. A nič nerobili ani rozhodcovia. Valerij sa začal brániť, pričom ruka mu visela ako odtrhnutá,“ zaspomínal si Sergej Fjodorov. 

Ako prvý vyskočil zo striedačky Jevgenij Davidov, ktorý neskôr odohral v NHL 155 stretnutí. Mal pritom povesť mäkkého hráča. „Bol akousi neriadenou strelou. Neprekvapilo ma, že tam skočil na ľad ako prvý,“ uviedol McLlwain, ktorý bol neskôr spoluhráčom Davidova vo Winnipegu i Ottawe.

Obe strany boli maximálne nabudené už pred štartom zápasu. Sovietsku šatňu dokonca navštívil otec Veľkej červenej mašiny Anatolij Tarasov.

Prišiel do šatne a povedal nám – chlapci, ak sa necháte poraziť Kanaďanmi, tak by ste mali skončiť s hokejom,“ prezradil Alexander Galčenjuk, ktorého syn Alex sa už narodil a vyrástol v Amerike. „Na ľad sme nastupovali ako do vojny. Na rozcvičke na nás Kanaďania pokrikovali neslušné slová a k bitke bolo veľmi blízko už vtedy.“

Po turnaji mi volali zo sovietskej federácie. Pýtali sa, ako sa to všetko stalo. Samozrejme, vtedy som im nepovedal, že nás takto vyhecoval Anatolij Tarasov. Nemohol som to povedať. Nebola to jeho chyba. Boli sme primladí a nezvládli sme to.“

Hlavným trénerom Kanady bol Bert Templeton, ktorého prezývali „Špinavý Bert“. Ako sa môžete dovtípiť, išlo o následok nečistého herného štýlu, ktorý presadzoval. Jedným z jeho asistentov bol Pat Burns, bývalý policajt. Z osemnástich korčuliarov v tíme Kanady nazbierala polovica počas juniorskej sezóny minimálne 100 trestných minút. Steve Chiasson nazbieralv sezóne 1986-87 v drese Detroitu sedemdesiattri trestných minút v 45 zápasoch, Luke Richardson neskôr nazbieral počas kariéry v NHL vyše 2000 trestných minút. Nebol to teda žiadny výber anjelikov.

Shanahanovi utkvel v pamäti jeden výjav: „Jeden zo súperov zvalil nášho brankára pravým hákom. Otočil som sa a zrazu som videl, ako na neho korčuľuje 18 hráčov.“

Shawn Simpson si myslí, že išlo o najtvrdší výber, aký kedy Kanada na tejto úrovni postavila. Koniec koncov, Sanipass mal za sebou juniorskú sezónu s 320 trestnými minútami. Mike Keane neskôr zaznamenal kariéru s 800 trestnými minútami, no tých by bolo určite oveľa viac, ak by sa súperi priam panicky nebáli jeho pravého háku.

„Brian Leetch mi raz povedal, že jeden z našich vtedajších súperov mu neskôr na klubovej úrovni povedal - ´pýtali sme sa, z akej ligy preboha títo hokejisti prišli?´“ zaspomínal si Shanahan.

„Boli sme mladí. Veľmi mladí a plní emócií. A proste sa to vyvinulo takto,“ zhodnotil Sergej Fjodorov po rokoch.

Faktom je, že zahanbiť sa v bitke nedali ani Sovieti. Vladimír Konstantinov napríklad zlomil Gregovi Hawgoodovi jedným úderom nos.

„Nevedeli sme, ako sa máme biť. Boli sme však silní chlapi,“ pousmial sa vtedajší asistent kapitána Galčenjuk.

Kanaďania sa v každom prípade poučili a presne o rok neskôr porazili v Moskve Poľsko 9:1. Týmto víťazstvom si vybojovali zlato, pričom v tíme mali až štyroch účastníkov piešťanskej bitky – Waita, Hawgooda, Fleuryho a Chrisa Josepha. Až piati účastníci slovenského incidentu sa navyše zmestili do tímu All-stars. Okrem Waita, Hawgooda a Fleuryho to boli i Sergej Fjodorov a Alexander Mogiľnyj. Z pohľadu zisku titulu Javorových listov bolo kľúčové víťazstvo 3:2 nad Sovietským zväzom na Nový rok. Kanada pritom v tom stretnutí prehrala na strely 16:40, v tretej tretine bol pomer striel 4:17. Hrdinom zápasu tak bol brankár Waite. O ďalší rok neskôr sa konal šampionát na Aljaške a v meste Anchorage sa zrodil jeden z najlepších útokov histórie. K Fjodorovovi a Mogiľnému tam totiž pribudol Pavel Bure.

O slávnej bitke z Piešťan sa debatuje už vyše tridsať rokov. Zabudnutá nebude nikdy, no obe strany veľmi dobre vedia, že niečo také sa stať nemalo. Hokejová kultúra sa medzitým zmenila a ostáva veriť, že nič podobné sa už ani nestane.

Zostavy:

Kanada:
  1 – Shawn Simpson, B
  2 – Greg Hawgood, O
  3 – Glen Wesley, O
  4 – Steve Chiasson, O
  5 – Chris Joseph, O
  6 – Kerry Huffman, O
  8 – Luke Richardson, O
  9 – Yvon Corriveau, Ú
10 – Theoren Fleury, Ú
11 – Mike Keane, Ú
12 – Everett Sanipass, Ú
14 – Dave McLlwain,Ú
15 – Pat Elynuik, Ú
16 – Scott Metcalfe, Ú
18 – Brendan Shanahan, Ú
19 – Steve Nemeth, Ú
20 – Pierre Turgeon,Ú
21 – Stéphane Roy, Ú
22 – David Latta, Ú
30 – Jimmy Waite, B

Sovietsky zväz
  1 – Vadim Privalov, B
  3 – Dmitrij Cygurov, O
  4 – Andrej Smirnov, O
  7 – Igor Monayenkov, O
  8 – Alexander Mogilnyj, Ú
  9 – Sergej Fedorov, Ú
10 – Valerij Zelepukin, Ú
11 – Aleksandrs Kerčs, Ú
12 – Dmitrij Medvedev, Ú
15 – Alexander Galčenjuk, Ú
16 – Sergej Šesterikov, Ú
17 – Anton Zagorodny, Ú
19 – Valeri Popov, Ú
20 – Valeri Ivannikov, B
21 – Sergei Osipov,Ú
22 – Jevgenij Davydov,Ú
24 – Vladimir Konstantinov, O
26 – Vladimir Malachov, O
27 – Pavel Kostičkin, Ú
28 – Vadim Musatov, O

 

 

Zdroj: THN.com

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Video & Foto

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk