Za Pálffyho by dal ruku do ohňa. V tej chvíli sa však zrodil Hudáček
zdroj foto: jäzva

Za Pálffyho by dal ruku do ohňa. V tej chvíli sa však zrodil Hudáček

Jäzva
13.3.2017

Takto pred rokom trávili fanúšikovia skalického hokeja správu o odstúpení značky HK 36 z Tipsport ligy. Finančne podvýživený klub zo slobodného kráľovského mesta padol na kolená a nikto netušil, či sa z nich ešte dokáže zodvihnúť.

"Ukázuje sa, že diváci dokážu oceniť poctivý prístup. Chalani môžu prehrať, ale ak ukážu, že chcú, tak ich diváci podržia. Keď Skalica končila v extralige, tak aj jej priaznivci videli nezáujem hráčov, ktorí hrali bez peňazí. Odpoveďou boli prázdne tribúny,"

Známa značka ľahla popolom. Spomedzi čiernych sadzí sa však o pár mesiacov neskôr začala na svetlo sveta tlačiť nová zelená stonka. Sprvoti nevýrazná, postupom času však začala silnieť. Jednej z veľkých osobností skalického hokeja Miroslavovi Lipovskému sa podarilo vytvoriť novú značku HK Skalica, ktorá je postavená na skromnosti a férovosti. Hráči vedia, že dostanú sľúbené, sponzori presne vedia, na čo boli ich peniaze použité. Poctivý prístup prináša výsledky a rok po svojom páde zažíva Skalica pravý hokejový boom.


"Bol som na tom poslednom finálovom súboji proti Detve a pripomenulo mi to našej najkrajšie časy hokeja na Záhorí. Skvelá návšteva, výborná atmosféra, neskutočné emócie v hľadisku i na ľade," teší sa zo skalického hokejového zmŕtvychvstania klubová legenda Tibor Višňovský. Topoľčiansky rodák zasvätil značke HK 36 drvivú väčšinu svojej kariéry a v zeleno-bielom drese odohral dlhých šestnásť sezón. Skalické publikum teda pozná lepšie, než ktokoľvek iný.

"Ukázuje sa, že diváci dokážu oceniť poctivý prístup. Chalani môžu prehrať, ale ak ukážu, že chcú, tak ich diváci podržia. Keď Skalica končila v extralige, tak aj jej priaznivci videli nezáujem hráčov, ktorí hrali bez peňazí. Odpoveďou boli prázdne tribúny," zamýšľa sa T. Višňovský pre hokej.sk. Štyridsaťdvaročný bývalý útočník momentálne pracuje pre bratislavský Slovan, no vývoj na Záhorí mu leží na srdci i naďalej.

"Veľmi ma teší, že môj veľmi dobrý kamarát Peter Oremus vybudoval z mužstva, ktorému nikto neveril, mužstvo, ktoré vyzve v baráži tímy z najvyššej súťaže. Pre Skalicu je skvelé, že má také osobnosti ako sú Oremus, ale napríklad aj Žigo Pálffy. Pre mladých hráčov ide o veľké vzory, ktoré im ukazujú, že aj malý klub môže vychovať veľkých hráčov. Skalici preto úprimne prajem, aby sa čo najskôr vrátila do extraligy."

Vlaňajší pád považuje klubová legenda s odstupom času za prospešnú vec. "Jednoznačne! Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie a ja som presvedčený o tom, že skalický hokej sa dokázal odraziť od dna, na ktoré asi potreboval padnúť."

Tibor Višňovský
jäzva

Ak hovoríme o Tiborovi Višňovskom ako o legende skalického hokeja, tak si pomôžeme aj niekoľkými pádnymi argumentami. V Skalici v roku 1997 extraligovú kariéru začal a na rovnakom mieste ju v roku 2013 aj ukončil. Vlastní hneď niekoľko klubových rekordov, pričom tým najpodstatnejším je 651 extraligových štartov. Brat bývalého dlhoročného reprezentanta Ľubomíra Višňovského je zároveň aj najlepším strelcom skalickej histórie. So 185 presnými zásahmi vytlačil na druhé miesto skalického kráľa Žigmunda Pállfyho (172 gólov).

"Skalický hokej mi prirástol k srdcu a na tie roky spomínam veľmi rád," objaví sa iskra v oku 42-ročného bývalého útočníka pri spomienke na roky na Záhorí. Tie najkrajšie a zároveň i najbolestivejšie momenty sa viažu k sezóne 2008-09. V semifinále vtedy Skaličania vyhrali v pamätnom siedmom zápase na ľade bratislavského Slovana. Práve Višňovský vtedy otváral skóre stretnutia, o osude ktorého potom rozhodol v 70. minúte Žigmund Pálffy.


"Ešte aj dnes poviem, že by som vsadil aj svoju ruku na to, že Žigo minimálne jeden z troch nájazdov premení. V tých nájazdoch sa zrodil Julo Hudáček. Bol to jeho štartovací zápas. Bohužiaľ, my sme v tej chvíli prišli o titul."

"To bol asi najlepší hokej, aký som kedy od Skalice videl. Hrali sme vtedy naozaj na vrchole svojich možností a ten zápas na Slovane bol úžasný. Bohužiaľ, potom prišiel ten šiesty zápas finále proti Košiciam," povädla nálada Tibora Višňovského pri spomienke na jediné finále HK 36. V šiestom zápase série vtedy podľahli Skaličania na domácom ľade Košiciam v sérii samostatných nájazdov.

"Ešte aj dnes poviem, že by som vsadil aj svoju ruku na to, že Žigo minimálne jeden z troch nájazdov premení. V tých nájazdoch sa zrodil Julo Hudáček. Bol to jeho štartovací zápas. Bohužiaľ, my sme v tej chvíli prišli o titul. Na ten moment nezabudnem do konca života a stále ma bude trápiť. Stále si poviem, že sa dalo urobiť ešte viac. A práve to teraz zdôrazňujem svojim zverencom - nerobte svoju prácu tak, aby ste si napokon povedali, že ste neodviedli sto percent," prezentuje svoju životnú skúsenosť Tibor Višňovský pre hokej.sk.


Tibor Višňovský
jäzva

Spomínanými zverencami sú momentálne kadeti Slovana Bratislava. Na striedačke belasej omladiny spolupracuje s ďalšími bývalými hokejistami Michalom Dostálom (mimochodom, aj on odohral tri extraligové sezóny za Skalicu) a Jánom Lipianskym.

"Robíme všetko preto, aby chalanov hokej a bavil a mali dobré výsledky. V prvom rade nesmú nič podceniť, pretože táto liga je nesmierne vyrovnaná," konštatuje T. Višňovský. O tom, že svoju prácu odvádzajú kvalitne, svedčí aj pohľad na tabuľku. Bratislavskí kadeti sú v skupine o majstra prví, so sedembodovým náskokom pred Trenčínom. "Najhoršie by bolo zaspať na vavrínoch. To, že sme prví, to je pekné. Pre nás je však dôležité, aby odviedol každý z chalanov v každom zápase svoje maximum."

Faktom je, že "belasí" už majú titul na dosah ruky. Šesť kôl pred koncom súťaže sa javí súčasný náskok ako dostatočný. Za kľúčový považuje Tibor Višňovský dvojzápas proti Dukle Trenčín. Ak ho Bratislavčania zvládnu, dočkal by sa 42-ročný Topoľčanec jedinečnej skúsenosti, ktorá mu počas aktívnej kariéry tvrdošijne unikala.

"Každá medaila poteší, záleží od toho, akým spôsobom bola dosiahnutá. Ako hráčovi sa mi nepodarilo získať titul. Teraz to máme rozbehnuté veľmi nádejne. Ak sa nám to podarí, tak ma to poteší rovnako, ako keby som získal ten titul na korčuliach," hovorí zástupca novej trénerskej generácie, ktorý zbieral prvé ostrohy v novom povolaní v ďalekej Kanade. "Musím povedať, že to bola veľká skúsenosť. Pracoval som tam s úplne inou kvantitou hráčov a tí chlapci boli v porovnaní s našimi iní aj mentálne. Bohužiaľ. Teší ma však, že som sa dostal do dobrého tímu a medzi dobrých chlapcov, ktorí chcú pracovať a chcú sa zlepšovať."


"Rodičia sú najväčší problém slovenského hokeja. Na Slovensku je každý tréner a rodič vidí svoje dieťa v inom svetle ako tréner. Potom to kazí morálku mladého hokejistu a nám sa s ním pracuje oveľa horšie."

Kanadská a slovenská mentalita predstavujú neporovnateľné veci.

"Kanaďan má v sebe sebavedomie pestované od malička, u nás ho hráčovi dvíha rodič. A veľmi často ide o negatívny vplyv," zdôrazňuje tréner kadetov Slovana pokračujúc: "Rodičia sú najväčší problém slovenského hokeja. Na Slovensku je každý tréner a rodič vidí svoje dieťa v inom svetle ako tréner. Potom to kazí morálku mladého hokejistu a nám sa s ním pracuje oveľa horšie."

Práca s mladými hokejistami napriek tejto komplikácii Višňovského napĺňa. "Ten pocit z víťazného zápasu, kedy vás chalani počúvajú a dodržiavajú pokyny. Posúvať mladých hráčov k osobnému zlepšovaniu predstavuje výborný pocit a je zaujímavé porovnať si ich výkonnosť zo začiatku a z konca sezóny. Ak tam vidíme dostatočný progres, tak sme spokojní aj my."

Dokáže ako človek, ktorý sa venuje mládeži deň čo deň, identifikovať na slovenských klziskách nového Žigmunda Pálffyho?

"Žigo je neporovnateľný, ale na Slovensku talenty stále rastú. Pokiaľ ich rodičia nepokazia, tak z nich určite niečo bude. Nevidím dôvod na nejaký prehnaný pesimizmus. Chce to len poctivú prácu a chuť," dodáva pre hokej.sk Tibor Višňovský.


13.3.2017
Odporúčame ti