HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Marinčin sa zveril do rúk brata, po komplikovanej sezóne cíti silnú motiváciu
zdroj: jäzva

Marinčin sa zveril do rúk brata, po komplikovanej sezóne cíti silnú motiváciu

Po vydarenej sezóne 2015-16 bol obranca Martin Marinčin plný optimizmu. V drese Toronta odohral 65 zápasov s bilanciou 1+6 a Maple Leafs ho za jeho výkony odmenili novým dvojročným kontraktom.

Na vlas rovnakú štatistiku jeden gól a šesť asistencií zaknihoval aj v uplynulom ročníku. Pre zdravotné problémy však v ňom odohral o rovných 40 zápasov menej a od spokojnosti tak mal veľmi ďaleko. A keďže má pred sebou posledný rok platného kontraktu, pred novou sezónou si želá predovšetkým pevné zdravie a optimálnu formu.

Martin, v akej fáze prípravy na novú sezónu sa momentálne nachádzaš?

Martin Marinčin: Aktuálne sa nachádzam v takom rozbehovom týždni letnej prípravy. Jej cieľom je pripraviť sa na ďalšiu fázu a spoločne s bratom sa snažíme v prvom rade rozhýbať všetky svaly a vytvoriť si dobrý základ. Tak, aby som sa potom počas ostrej prípravy nemusel spamätávať z nepríjemných šokov. Brat je inštruktorom v športovom centre Heppi Apple a má to všetko odborne pripravené. Som teda v dobrých rukách.


Je ťažké počúvať rady brata?

Prvýkrát som sa zúčastnil jeho tréningov už vlani. Vtedy išlo len o pár cvičení, no teraz si ma vzal do opatery vážnejšie. Naučil ma viacero úplne nových cvikov, ktoré by mi mali pomôcť. Skúšame napríklad aj nejaké veci z MMA, ktoré by mali napomôcť k mojej univerzálnosti.

Keď už spomínaš MMA, v Košiciach si si nedávno nenechal ujsť galavečer korunovaný zápasom kickboxera Tomáša Možného. Ako sa ti to páčilo?

Veľmi! Takýto galavečer som zažil prvýkrát a musím povedať, že som na to pozeral s otvorenými ústami. Vidieť to naživo bolo úžasné a klobúk dole pred tými borcami. Predvádzali tam veľké veci a v budúcnosti si to rád zopakujem. Poviem však rovno - do ringu by som sa s nimi postaviť nechcel. V každom prípade som sledoval ich ťahy, pretože niektoré z nich sa môžu hodiť aj v hokeji. Osobne som nikdy bitky nevyhľadával, ale patrí to k športu a hokejista musí byť pripravený na všetko.


Riadiš sa aj nejakým manuálom vypracovaným ľuďmi z Maple Leafs?

Áno, každý rok nám vypracujú tréningový plán, ktorým by sme sa mali riadiť. Každý hráč však vie, čo potrebuje najviac. Určite čerpám aj z vecí, ktoré mi napísali v Toronte. Je to taká kombinácia, ktorú považujem za najlepšiu možnú.

Ako budeš spomínať na uplynulú sezónu?

Z môjho pohľadu bola veľmi ťažká a výrazne ju ovplyvnili zranenia. Na začiatku sezóny sa objavili tesne pred odletom problémy so slepým črevom. Dvadsiatehopiateho augusta som absolvoval operáciu a celá moja letná príprava sa tak minula účinku. Prišiel som o natrénované veci a musel som začať odznova. Začiatok sezóny bol teda pomalší. V strede sezóny prišlo zranenie a kopilo sa to jedno s druhým. Nebola to sezóna podľa mojich predstáv, ale ja sa už pozerám dopredu. 

Je možno dobré, že sa tieto problémy nakopili počas prvého z dvoch rokov platnosti kontraktu?

Určite. Musím to brať pozitívne. V prvej sezóne to nevyšlo, ale o to väčšiu motiváciu mám teraz. Čaká ma druhý rok platného kontraktu a ja sa chcem ukázať v tom najlepšom svetle.


Ako vnímali sezónu v Maple Leafs? Predstavoval návrat do play-off po štyroch rokoch dôvod na spokojnosť?

V klube vládne pozitívna nálada. Príchody skúsených osobností formátu Lou Lamoriella či Mika Babcocka naštartovali procesy a tie postupne prinášajú výsledky. Vidieť, že hokeju rozumejú a podarilo sa im vyskladať slušné a pritom mladé mužstvo. V presilovkách to ťahali práve mladí hráči a určite tam máme veľkú kvalitu.

Martin Marinčin s bratom Vladom
jäzva

Zo spomínaných mladých hráčov vyčnievajú Mitch Marner, William Nylander a predovšetkým Auston Matthews. Toho často porovnávajú s Connorom McDavidom. Čím je výnimočný práve 19-ročný Američan?

Každý hráč je výnimočný niečim iným a ja to porovnávam nerád. Jeden má rýchle ruky, druhý je veľmi rýchly na ľade. Obaja majú veľký talent a sú to už v nízkom veku superhviezdy. Kluby ich využívajú na dvesto percent a napríklad Austona u nás dokázal Babcock využívať veľmi efektívne. Našiel mu miesto na mieru a posielal ho presne do tých miest, z ktorých strieľal góly.

Nakoľko užitočné je pre teba môcť brániť takého talentovaného hráča v rámci každodenných tréningov?

Je to každodenná škola. Nielen Matthews, ale aj Nylander s Marnerom sú nesmierne kreatívni a na ľade vykúzlia stále niečo nové. Musíte tak byť pripravený na všetko a v samotných zápasoch to môže len pomôcť.

Sledoval si Nylandera na majstrovstvách sveta? Prekvapilo ťa, že sa stal ich najužitočnejším hráčom?

Neprekvapilo ma to, pretože ide o hráča, ktorého pripravovali na takúto rolu od malička. Je radosť pozerať na jeho hru a prvé čo ma zaujalo bolo to, že hrá vždy so zdvihnutou hlavou. Vždy vie, kde má puk a dokonale si ho kontroluje. Výborne korčuľuje a už teraz hrá ako hviezdy NHL.

Aké sú letné plány Toronta na ďalšie formovanie kádra? Ktorú oblasť plánuje vedenie vystužiť?

Vôbec netuším, pretože do myslenia vedenia nevidím. S uplynulou sezónou vládla očividná spokojnosť, ale z pohľadu budúcnosti sú plány určite ešte smelšie. Nejaké zmeny sa dajú čakať vždy. Sám sa nechám prekvapiť a mojou úlohou je teraz sústrediť sa len na svoju letnú prípravu. Musím urobiť všetko preto, aby som presvedčil o tom, že patrím do základnej zostavy.


Do NHL si vstupoval s Edmontonom, teraz pôsobíš v Toronte. Slávnejších klubov nájdeme v najlepšej lige sveta len málo. Aké je to hrať v takýchto legendárnych organizáciách?

Ja som taký človek, ktorý takéto veci až tak nevnímam. Sú to slávne kluby, ale ja sa snažím koncentrovať vždy len na vlastnú hru. Na to, čo môžem zlepšiť a čo sa môžem od ostatných naučiť. Musím však povedať, že na mňa veľmi zapôsobila atmosféra, ktorá zavládla v Toronte počas play-off. Ľudia konečne poriadne ožili a hala žila hokejom naplno.

Obzvlášť, keď to nie je tak dávno, čo v Toronte hádzali nespokojní diváci na ľad dresy..

Pamätám si to aj z Edmontonu. Nebolo to nič príjemné. Na jednej strane divákov chápeme, pretože platia drahé lístky, každý pozná históriu klubu očakávania sú tu obrovské. Faktom však je, že prehrávať nechce nikto a aj my sme veľmi radi, že sa výsledky zlepšili. Rovnako tam mám radosť aj z výrazného zlepšenia Edmontonu. Tieto kluby si zaslúžia dobré výsledky.


Jedným z vrcholov sezóny bol aj zápas Storočnice medzi Torontom a Detroitom. Nakoľko ťa vtedy mrzeli problémy s chrbtom, ktoré ťa obrali o účasť v ňom?

Prežíval som to veľmi ťažko. Zranil som sa tesne pred tým zápasom, pričom som tam pozval rodičov, brata i priateľku. Chcel som im dopriať veľký zážitok a veľmi ma mrzelo, že ma napokon nevideli na ľade. Ťažko sa mi na to pozeralo, ale taký je hokej.

Čo máš v Toronte najradšej?

Toronto je dobré miesto pre život. Veľmi sa mi páči mesto, pretože je to taký malý New York. Je tam však čistejšie a stále tam máte čo robiť. Na nejaké výlety veľa času nemáme, ale vždy keď za mnou niekto prišiel, vyrazili sme na Niagarske vodopády. Bol som tam už asi osemkrát a tak by som tam mohol robiť aj sprievodcu.

Martin Marinčin s bratom Vladom
jäzva

Chodievaš aj na iné profesionálne športy v Toronte?

Ale áno. Taký bejzbal mi však príliš neimponuje. Pre mňa je to taký nudný šport. Potrebujem viac akcie. Páči sa mi napríklad basketbal a s rodinou a priateľmi sme si už pozreli pár zápasov Toronta Raptors. Viacerí moji spoluhráči však chodia aj na ten bejzbalové zápasy Blue Jays a bejzbalisti či basketbalisti chodia na oplátku na naše zápasy. Toronto je pravé športové mesto.

Práve s Torontom Raptors sa delíte o rovnakú halu. Ako vyzerá také spolužitie? Kto je pánom štadióna?

Funguje to tak, že sa v podstate stále míňame. Keď hráme doma my, oni sú spravidla na tripe. A naopak. My v hale ani netrénujeme a hrávame v nej iba zápasy. Tréningy prebiehajú v tréningovej hale. Štadión je však vďaka dvom klubom stále vyťažený a vždy sa v ňom teda hrajú nejaké zápasy.

Prišiel si na chuť ďalšiemu - v Amerike veľmi obľúbenému - športu, ktorým je golf?

Počas sezóny na to veľa času nie je a v Toronte je navyše veľká zima. Minulé leto som sa však začal venovať aj golfu a s bratom nám to celkom išlo. Určite si to vyskúšam aj tento rok.


Kúpil si si v Toronte dom, alebo je rozumnejšie žiť v prenajatej nehnuteľnosti?

NHL predstavuje biznis a nikdy neviete, kedy vás môžu vymeniť. Ja to teda beriem tak, že pokiaľ budem žiť v Amerike, tak si budem s priateľkou prenajímať apartmán. Mňa to vždy ťahalo domov a nedokážem si predstaviť, že by som tam mal ostať po ukončení kariéry natrvalo. Ak mám vlastniť dom, tak to bude iba tu na Slovensku.


Zmluvu s kanadským klubom NHL podpísal najnovšie Christián Jaroš. Aké rady by si mu dal na základe vlastných skúseností?

Veľmi mu to prajem a musí mať svoj cieľ. Netreba však mať prehnané očakávania. Keď som odchádzal do juniorky v zámorí, otec i agent mi neustále zdôrazňovali, že musíme ísť krôčik po krôčiku. Nemať veľké oči. Poctivá práca vás k cieľu dovedie a tak tomu aj bolo. Prešiel som si juniorkou, potom AHL a napokon som si tú NHL vydrel.

Čo bolo najťažšie na ceste do NHL a boli aj chvíle, kedy si strácal vieru v pozitívny výsledok snaženia?

Vieru som nikdy nestrácal. Stále som veril, že tá šanca príde. Najťažšie to bolo v AHL, ktorá je posledným krokom pred NHL.

Martin Marinčin
jäzva

V Toronte zarábaš 1 250 000 dolárov ročne. Takáto čiastka ti však na účet zrejme v skutočnosti nepríde. Ako je to naozaj a vnímaš reakcie závistlivcov?

Je pravdou, že ľudia u nás si prečítajú zverejnené platy. Netušia pritom, aké dane musíte zaplatiť a čo všetko platíte okrem toho. Všetci si myslia, že sme milionári, ale ja to neriešim. Vieme, že na Slovensku rieši každý každého a vládne tu aj závisť. V Amerike som si však zažil veľa a tak ako som povedal, hlavne v AHL som to mal veľmi ťažké. Naučil som sa tam preto brať veci jedným uchom dnu a druhým von.

Ako reaguješ na prípadnú kritiku v médiách?

V tomto smere je to veľmi podobné ako pri predošlej otázke. Ja si z toho veľa nerobím. Niektoré veci boli podané veľmi skreslene a nevychádzali z pravdivých informácií. Naučil som sa preto nevenovať správam pozornosť a takto sa mi žije lepšie. Bočné vplyvy zbytočne neriešim.

Poďme k reprezentácii. Pre zranenie si na majstrovstvách sveta logicky chýbal. Ako si však vysvetľuješ, že sme prvýkrát nedisponovali ani jedným hráčom z NHL? Existovala medzi hokejistami zo zámoria nejaká dohoda?

Dohoda určite nebola a mne sa k tomu vyjadruje veľmi ťažko. Je mi ľúto, keď čítam nafúknuté veci a chápem, že ľudia už ani nevedia, čo si o tom majú vlastne myslieť. Čítal som o nejakej dohode medzi hráčmi, ale osobne môžem s čistým svedomím povedať, že ja som sa o tom s nikým nedohadoval. Mal som zranenie a nemusel som sa za nič skrývať. Úprimne hovorím - ja som chcel reprezentovať vždy a na tom sa nič nemení. Pre mňa je reprezentácia vecou cti a pokiaľ budem zdravý, prídem vždy veľmi rád.


Čo hovoríš z tohoto pohľadu na rozhodnutie NHL neuvoľniť hráčov pre olympiádu v Pjongčangu?

Takto rozhodli a my to musíme akceptovať. Niektorí hráči si môžu dovoliť skúšať nejaký protest, ale pre všetkých je to neželaná situácia. Olympiády som sledoval od malička a veľmi by som si želal zahrať si tam v spoločnosti najlepších hráčov sveta. Toto je však vec, ktorú ovplyvniť neviem.

Ako vidíš budúcnosť slovenského hokeja? Máme si zvykať na boj o záchranu, alebo sa vrátia medailové časy?

Určite máme šancu na úspech. Musíme však poctivo pracovať s mládežou a všetci sa už konečne musia dať dohromady. Nerobiť si navzájom zle veci, ale začať konečne ťahať za jeden povraz.


Odporúčame

Najnovšie z klubu: Toronto Maple Leafs

Pozri viac

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

ProFutbal.sk