;
Oslavy uťala tragédia. Pred dvadsiatimi rokmi zažil Detroit šok
zdroj foto: TASR/AP

Oslavy uťala tragédia. Pred dvadsiatimi rokmi zažil Detroit šok

Jäzva
14.6.2017

Keď stretol Kris Draper Vladimira Konstantinova, vrúcne ho objal a následne mu skontroloval štítok na vnútornej strane saka.

"Vždy sa rád ukazoval po jeho boku, pretože Vladdy bol absolútnym milovníkom značky Versace. Nosieval najsvetlejšie zo svetlých farieb a najdivokejšie kravaty. Neviem, v akom pyžame spával, ale určite bolo značky Versace," pousmial sa bývalý center Detroitu Red Wings.

Silné objatie pripomenulo krásne časy, kedy bojovali bok po boku na ľade a spoločne doviedli Detroit k Stanleyho poháru.

Kris Draper sa stal počas svojej kariéry až štvornásobným víťazom najcennejšej športovej trofeje. Vladimir Konstantinov zažil takýto pocit iba raz. V roku 1997 pomohol Detroitu k ukončeniu dlhého, 42-ročného čakania na Stanleyho pohár. O šesť dní neskôr sa o ňom písalo v úplne inej súvislosti.

Oslavy Red Wings vtedy predčasne ukončila tragická havária limuzíny. Vladimir Konstantinov skončil pripútaný na vozík, zranenia utrpeli aj obranca Slava Fetisov a masér Sergej Mňacakanov.

Od nešťastného incidentu uplynulo už dvadsať rokov, no spomienky naň sú v klube Red Wings stále živé. Nikto nezabudol na to, čo sa stalo počas nešťastného piatka trinásteho.

"Tie dni priniesli celé spektrum pocitov. Od úžasných emócií, ktoré sme pociťovali po zisku Stanleyho pohára až po devastačnú správu o zranení dvoch spoluhráčov a maséra pri vážnej nehode. Niečo také sa nemalo nikdy stať. Nebolo to férové a otriaslo to celým mestom."


Zdroj: youtube.com

Red Wings vtedy získali titul suverénnym spôsobom a vo štvrtom súboji finálovej série porazili Philadelphiu v Joe Louis Aréne 2:1. Po prvý raz od roku 1955 zažil Detroit majstrovskú oslavu. Fanúšikovia boli v tranze, majitelia klubu Mike a Marian Ilitchovci pozvali tím na recepciu do svojho domu.

Niekoľkodňové oslavy mala uzavrieť tímová večera na golfovom ihrisku Orchards. Hneď na to sa mali hráči rozísť do svojich domovov a užiť si leto.

"Rusi neboli veľkí golfisti. Ich tento šport veľmi nebavil, ale chceli podržať partiu a byť tam spolu s nami ostatnými. Po ukončení programu na golfovom ihrisku sa rozhodli presunúť do reštaurácie," spomína bývalý útočník Detroitu Kirk Maltby.

"Pripravených sme mali viacero limuzín a všetky tam boli za účelom nášho presunu z golfu do reštaurácie."

Počas toho, ako sa ostatní hráči pripravovali na odchod z golfu, zazvonil Stevovi Yzermanovi telefón.

"V prvej chvíli si nikto z nás neuvedomil, o akú vážnu veci ide. Stevie nám niečo povedal, no nemali sme žiadne detaily," pokračuje v spomienkach Maltby. "Niektorí chlapci zamierili do nemocnice, iní išli do domu Chrisa Osgooda. Sledovali sme tam televízne správy a tam ukázali tú nehodu. Keď som prvýkrát uvidel vrak auta, povedal som si - ó, môj Bože! Ako to mohol vodič prežiť?"

Auto, v ktorom sedeli Konstantinov, Mňacakanov a Fetisov, preletelo na ulici Woodward v Birminghame tri jazdné pruhy, vyletelo na obrubník a narazilo do stromu. Vodič Richard Gnida, ktorý mal predtým pozastavenú platnosť vodičského preukazu pre jazdu pod vplyvom alkoholu, uviedol polícii, že si nič nepamätá. Členovia Red Wings neboli pripútaní.

"Toto bol koniec našich osláv," pridáva sa Larry Murphy. "Vedeli sme, čo sme dosiahli, ale z pohľadu radosti bol po tomto momente koniec."

Tréner Scotty Bowman ostal v Detroite po zisku Stanleyho pohára len tri, štyri dni. Potom sa pobral domov do Buffala. Keď sa dozvedel o nehode, vrátil sa okamžite do Detroitu. "Po skvelých oslavách prišli ťažké dva týždne. Najťažšie v mojej kariére."

Tridsaťročný Konstantinov bol niekoľko týždňov v kóme. Zo zranení sa dostával len pomaly. Obmedzené boli jeho pohyb i reč. Skončil na invalidnom vozíku.

V kóme bol i Mňacakanov, ktorý mal poranenú hlavu a ostal trvalo paralyzovaní v dolnej časti tela. Fetisov vyviazol z nehody so zlomenými rebrami a prepichnutými pľúcami. V nasledujúcej sezóne sa však na ľad vrátil a následne po nej ukončil kariéru.

"Bolo pre nás devastačné prísť o takého hráča ako bol Vladdy. Nešlo ani tak o to, že nám chýbal na ľade. Bol to skvelý človek a obrovský bojovník. V šatni nám chýbal ako človek. Neustále sme mysleli na to, že jedna zbytočná nehoda zmenila toľko vecí," povzdychol si Maltby.

Red Wings si vybrali Konstantinoval v jedenástom kole draftu v roku 1989. Spoločne s ním vtedy prišli do Detroitu i Sergej Fjodorov a Nicklas Lidström.



Zdroj: youtube.com

Skautov Detroitu zaujal ešte v roku 1987, kedy bol súčasťou tímu ZSSR, ktorý sa zapojil do pamätnej bitky na juniorskom šampionáte v Piešťanoch. Ľudí v Red Wings na neho upozornil ich európsky skaut Christer Rockstrom.

"Počas draftu sme si prechádzali zoznam s menami. Po desiatom kole som povedal Christerovi - koho vyberieme teraz? On mi odvetil - pamätáš si na kapitána tímu, ktorý sa pobil v Piešťanoch? Mali by sme ho vziať, pretože je to poriadne tvrdý chlapík," zaspomínal si na draft 1989 manažér Neil Smith.

Konstantinov prišiel do NHL z Ruska v roku 1991 a naozaj potvrdil povesť tvrdého muža. Veľmi rýchlo sa vyprofiloval na obavaného obrancu rozdávajúceho nekompromisné hity. Mal síce len 179 centimetrov, no napriek tomu si získal od fanúšikov prezývky ako "Vladinator" a "Vlad nabodávač", čo bola narážka na grófa Drakulu (Vlad Tepes), ktorý nabodával ľudí na kôl.

"V tom čase neexistoval nikto, kto by servíroval bodyčeky takej intenzity ako Vladdy," vyslovil sa Murphy. "Nebol to chlap, ktorý by chcel zhadzovať rukavice. Bol to však bojovník na pohľadanie. Keď bol na ľade, súperi mali strach. Okrem toho však disponoval veľkým talentom a s pukom pracoval naozaj výborne. Dokázal rozdávať krásne prihrávky i silné rany. Priznám sa, že to, aký efekt mal na našu hru, som si uvedomil až po tom, čo skončil."

"Keď ste boli jeho súperom, tak ste museli mať hlavu stále hore. Inak ste sa mohli stať veľmi ľahko jeho obeťou," poznamenal Maltby.

Najlepšou sezónou Konstantinova bol práve ročník 1996-97, kedy získal kariérne maximum 38 bodov a v hlasovaní o Norrisovu trofej skončil na druhom mieste za Brianom Leetchom z New Yorku Rangers.

"Bol to jednoznačne All-star obranca," zdôraznil Bowman.

Red Wings venovali celú sezónu 1997-98 práve dvojici Konstantinov - Mňacakanov. Hráči tímu mali na dresoch nápis "Believe" v angličtine i ruštine a iniciály VK a SM.

Keď potom porazil Detroit v roku 1998 vo finále Washington, odovzdal komisár Gary Bettman Stanleyho pohár Stevovi Yzermanovi. Ten ho okamžite odovzdal Vladimirovi Konstantinovi. Okolo bývalého spoluhráča na invalidnom vozíku sa následne zhromaždil celý tím. Išlo o jednu z najpamätnejších scén v rámci osláv Stanleyho pohára.

Zdroj: youtube.com

Konstantinov stále žije v Detroite a naďalej potrebuje 24hodinovú starostlivosť. Navštevuje väčšinu zápasov Red Wings a z času na čas sa počas rozcvičky objaví priamo na striedačke Červených krídel. Jeho miesto v šatni je od nehody spred dvadsiatich rokov neobsadené. Žiaden hráč Detroitu si navyše odvtedy neobliekol dres s číslom 16.

"Som šťastný, že je o neho výborne postarané a že s nami dokáže celkom slušne komunikovať. Dokonca dokáže chodiť s pomocou chodítka a ak vezmeme do úvahy to, čo zažil, je to pre nás veľmi potešiteľný stav," uviedol viceprezident klubu Jimmy Devellano.

Konstantinov je rozvedený, pričom jeho bývalá manželka Irina žije na Floride. Ich dcéra Anastázia býva v New Jersey.

"Myslím, že sa drží veľmi dobre. Drží sa v dobrej forme a hoci sa to stalo už pred dvadsiatimi rokmi, ja ho vnímam stále ako mladého muža. Vždy sa s ním rád stretnem. Bol bojovník na ľade a je bojovníkom aj v súkromnom živote," dodal v súvislosti s Konstantinovom Scotty Bowman.

Vladimir Konstantinov sa venuje v posledných rokoch umeniu a jeho obrazy sú vystavené v niekoľkých galériách. Výťažok z ich predaja venuje Asociácii na výskum poranení mozgu v Michigane. Tá pomáha výskumu, ale aj ľuďom, ktorí utrpeli zranenia hlavy a mozgu.


Zdroj: mlive.com
14.6.2017
Odporúčame ti