Hovi: Za hlášku v Slovane som dostal playstation, atmosféra sa nezmenila
zdroj foto: tasr

Hovi: Za hlášku v Slovane som dostal playstation, atmosféra sa nezmenila

Erik Farkaš
12.7.2017

Je odchovancom najúspešnejšieho fínskeho klubu Tappary. V jej drese zasiahol do štyroch ročníkov Liigy. Väčšinu rokov v rodnej krajine však kryl chrbát svojim gólmanskym kolegom. Sasu Hovi (34) si spravil meno až po odchode do strednej Európy. Pôsobil vo Vsetíne, Brne, Znojme, no najväčšie úspechy slávil v bránke Slovana Bratislava.

S belasými získal v rokoch 2007 a 2008 ligové tituly, svojím brankárskym štýlom a rýdzim charakterom sa stal miláčikom publika. Na Slovensko sa na prelome júna a júla vrátil opäť, tentoraz ako tréner brankárov strieborných Fínov na majstrovstvách sveta v inline hokeji. V exkluzívnom rozhovore pre HOKEJ.sk si zaspomínal na čas strávený v Slovane, Bratislave a na zimnom štadióne, ktorý bol tri roky jeho domovom.

Aký bol týždeň strávený na mieste, ktoré ste počas troch rokov právom nazývali druhým domovom? 
„Veľmi som si to užíval. Mám na pôsobenie na Slovensku mnoho skvelých spomienok, čakalo ma tu veľa priateľov. Som vďačný, že som sa sem mohol vrátiť. Navštívil som svoje obľúbené miesta v Starom Meste, bol aj v reštaurácii UFO a kochal sa výhľadom.“

Mali ste možnosť pochodiť zrekonštruovaný štadión. Ako na vás zapôsobil? 
„Keď som vkročil dovnútra, vrátilo sa mi niekoľko úžasných spomienok. Všetko je vynovené, no tribúny majú stále svoju podobu. Sú blízko ľadu, zimák je dnes modernou arénou s výborným vybavením pre hráčov i fanúšikov.“

Unknown
Sasu Hovi na ZŠ Ondreja Nepelu. (hcslovan.sk)

Toto však nebola vaša prvá návšteva, odkedy ste v roku 2009 Slovan opustili...
„Nie, nie. Navštívil som niekoľko domácich zápasov Slovana v KHL, mal som to privilégium chytať v rozlúčkovom zápase Ľuba Višňovského. Okúsil som a presvedčil sa, že atmosféra môže byť rovnako vynikajúca aj na novom štadióne.“

Mimo Fínska ste strávili takmer desať rokov na Slovensku a v Česku. Kde sa vám páčilo najviac?
„Užíval som si Bratislavu ako mesto a taktiež som pyšný na dva majstrovské tituly a tretie miesto na Európskom pohári majstrov. Boli sme dobrý tím so skvelým duchom. Boli sme konkurencieschopní pre najlepšie tímy Európy či zámorskú Tambu Bay (Slovan v roku 2008 prehral v rámci exhibície až po nájazdoch 2:3). Avšak, myslím, že najlepšie som chytal v Brne, kde mi pomáhali skúsenosti práve zo Slovana.“

Koho každého sa vám podarilo v Bratislave stretnúť? 
„Narazil som na mnohých bývalých spoluhráčov, s niektorými sme si len písali, keďže sme mali s fínskou reprezentáciou mnoho povinností. S niektorými som v dlhodobom kontakte aj na diaľku z Fínska.“

Zdroj: Hoviho gól cez celú plochu proti Trenčínu. (youtube.com)

Pri ktorej spomienke na Slovan sa vám na tvári objaví najširší úsmev? 
„Je z čoho vyberať. Dva tituly, gól strelený Trenčínu či zápas proti Tampe. Možno ten. Reportér sa ma po stretnutí opýtal, či som niekedy chytal proti tímu NHL. Odpovedal som, že len na playstatione. Ďalší deň ráno mi chlapci zo Sony venovali jednu konzolu ako darček zato, že som to povedal (smiech).“

Na ktorého hráča z belasých časov si najživšie spomínate? 
„Pre moju hru boli najdôležitejší obrancovia, chlapci ako Jan Srdínko či Mišo Sersen boli vynikajúci. Taktiež Marek Uram, s ktorým sme boli prepojení. Pokiaľ som mal možnosť, hľadal som ho prihrávkou na rýchly protiútok.“

Kariéru ste ukončili už ako 31-ročný. Prečo? 
„Môj štýl bol extrémne aktívny, veľa som sa v bránke hýbal. Potreboval som v krvi cítiť adrenalín. Keď som bol starší a kľudnejší, nedokázal som viac chytať na rovnakej úrovni. Cítil som zodpovednosť voči svojim fanúšikom. Pokiaľ som nemohol chytať na svojom maxime a napĺňať ich očakávania, bolo pre mňa rozumnejšie skončiť.“

Zdroj: Legendárna oslava postupu do finále play off 2006/07 cez Zvolen. (youtube.com)

Momentálne sa venujete najmä podnikaniu, máte stránku, ktorá pomáha nachádzať kontakty a angažmán medzi trénermi, hráčmi a klubmi. Neláka vás však práca bližšie k hokeju? Prijali by ste prípadnú ponuku pracovať v realizačnom tíme Slovana či iného tím?
„To máte pravdu, ani fínskych brankárov netrénujem na plný úväzok. Je to však mojou budúcou ambíciou. A pokiaľ by prišla ponuka napríklad zo Slovana, bolo by to určite zaujímavé a seriózne by som ju zvážil.“

Pre Slovan a jeho fanúšikov znamenáte stále veľa. Vaše meno sa i naďalej skanduje na zimáku. Čo však Slovan znamená pre vás?
„Som veľmi hrdý a vďačný, ako krásne ku mne pristupovali a pristupujú fanúšikovia Slovana. Môj belasý dres stále visí na strope najväčšieho fanúšikovského obchodu v Tampere. Prvý zápas mojej dcérky bol ten, keď som strelil Trenčínu gól a venoval jej puk. Stále ho má na stole. Pokiaľ v Slovane pôsobili nejakí fínski hokejisti, zakaždým som bol svojím spôsobom zapojený. Taktiež spolukomentujem zápasy Slovana, keď hrá v KHL proti Jokeritu. Slovan má v mojom živote stále význam a mať určite aj bude!“

12.7.2017
Odporúčame ti