HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Sieň slávy je bohatšia o sedem legiend
zdroj: Sieň slávy 2017 (nhl.com)

Sieň slávy je bohatšia o sedem legiend

Sieň slávy NHL je bohatšia o sedem legiend. Do komnaty nesmrteľných oficiálne vstúpili Teemu Selanne, Paul Kariya, Dave Andreychuk, Mark Recchi, Danielle Goyettová a Jeremy Jacobs. Okrem nich tam zaradili aj 89-ročného Clare Drakea, v mene ktorého absolvoval slávnostnú reč jeho vnuk Michael Cabinet.

Dave Andreychuk bol vždy známy skôr ako robotník, než rýchlik či brilantný technik. Aj preto v rámci svojej ďakovnej reči uviedol: "Moja kariéra bola miestami pribrzdená. Ako však povedal môj posledný tréner John Tortorella, bola pomalá ako sirup."

Andreychuk naozaj nebol nikdy top hviezdou súťaže, no spomínaný sirup pomaličky tiekol a napokon naplnil nádobu kvalitným obsahom. Keď zavesil korčule na klinec, mal na svojom konte 1338 bodov za 640 gólov a 698 asistencií.

Rodičia slávneho hokejistu pracovali ako robotníci v oceliarňach. Otec Julian išiel do dôchodku ako 52-ročný a od tohto momentu cestoval so synom v rámci hokejových zápasov z mesta do mesta.

"Telefonoval mi každý deň o šestnástej hodine. Vždy pred zápasom. Nikdy sme však nehovorili o samotných zápasoch. Zhovárali sme sa o úplne iných veciach. Ďakujem mu za túto obrovskú podporu," nechal sa počuť Andreychuk počas vstupu do Siene slávy. V tej chvíli upriamil svoj zrak na otca Juliana, ktorý nedokázal potlačiť slzy. "Neplač!" adresoval Dave prosbu svojmu otcovi, no to už bolo v tej chvíli málo platné.


Po Andreychukovi sa postavil k mikrofónu Teemu Selänne.

"Požiadal som Paula, aby predniesol príhovor za nás oboch. Nechal to však na mňa a tak to skúsim," pousmial sa legendárny Fín na úvod svojej ďakovnej reči narážajúc na svojho dlhoročného súputníka Paula Kariyu.

Selänne si následne zaspomínal na svoje mládežnícke časy vo Fínsku. "Mojim cieľom bolo zahrať si v najvyššej fínskej lige. Sníval som o tom, že raz nastúpim za národný tím a NHL predstavovala úplný sen, ktorý sa zdal byť nereálny. Nikdy som neveril v to, že sa mi to podarí, ale napokon to zbehlo všetko veľmi, veľmi rýchlo. Samozrejme, na tejto ceste mi pomohlo mnoho ľudí, ktorým musím vysloviť veľkú vďaku."

Fínsky "blesk" následne vymenoval viacerých ľudí, no napokon skončil pri mene, ktorým začínal.

"Musím sa poďakovať jednému chlapíkovi a tým je Paul Kariya. Úprimne - bol to najlepší hokejista, s ktorým som hrával. Naučil som sa od neho veľmi veľa."


Samotný Kariya samozrejme Selännemu jeho úctu opätoval a následne spomenul viacerých ľudí, ktorí pomohli jeho kariére. Ako prvého vyzdvihol Enia Sacilotta, trénera, ktorý sa mu venoval počas mládežníckych čias v Burnaby.

"Bol to práve on, kto ma naučil vnímať hokej prostredníctvom predstavivosti skrz video nahrávky. Počas celej kariéry som si potom so zavretými očami predstavoval ako prichádza Wayne Gretzky spoza bránky, nachádza Jariho Kurriho a po bekhendovej prihrávke Adama Oatesa prichádza strela z prvej v podaní Bretta Hulla. Keď teraz vstupujem do Siene slávy, spomínam si na všetkých jej členov, ktorí ma výrazne ovplyvnili. Ďakujem vám teda páni za neskutočnú inšpiráciu a vplyv, ktorý ste na mňa mali."

Kariya poďakoval všetkým svojim spoluhráčom, obzvlášť však vyzdvihol dvoch.

"Dlhých deväť sezón bol mojim centrom Steve Rucchin. ďakujem mu za všetky veci, ktoré som ja sám neovládal. Za forčekovanie, backchekovanie a neskutočnú prácu odvádzanú pri mantineloch v obrannom pásme," uviedol Kariya. "Poďakovať sa musíme aj Selännemu. Teemu, bez teba by som tu dnes nestál. Som šťastný, že sme mohli hrať bok po boku a vždy sme boli ako bratia. A tými ostaneme navždy."


Jedinou ženou v "triede" 2017 je Daniele Goyyettová. Dnes už 51-ročná Kanaďanka pomohla javorovým listom k dvom olympijským zlatým medailám, ako aj ôsmim titulom majsteriek sveta.

Vo svojej ďakovnej reči pripomenula príbeh z olympiády v roku 2002. Kanaďanky pred jej štartom prehrali osem zápasov v rade a odborníci ju nefavorizovali na zisk zlata. Goyettová však v tom čase stretla v olympijskej dedine trénera Pata Quinna, ktorý fajčil cigaru. "Ak vyhráte zlato, venujem ti takúto cigaru osobne," uviedol vtedy Quinn.

"Svoje slovo dodržal. Keď sme získali olympijské zlato, prišiel za nami a povedal - dievčatá, poďte sem. Bolo skvelé, ako ste si udržali koncentráciu napriek množstvu vylúčení. Zvládli ste to parádne," uviedol vtedy podľa Goyettovej Quinn a následne vytiahol zo svojej bundy cigaru. "Dievčatá, ste našou inšpiráciou. Chlapcom v šatni poviem, že majú hrať s takým zanietením ako vy."


Ďalším z ocenených bol Clare Drake. V rámci kategórie hokejových budovateľov si zaslúžil svoje miesto v Sieni slávi vďaka takmer štyridsaťročnej trénerskej kariére. Do hokejovej histórie sa zapísal vďaka 697 víťazstvám na univerzitnej scéne, kde vybojoval celkovo šesť majstrovských titulov. 89-ročný víťaz Spenglerovho pohára z roku 1983, ktorý strávil rovných tridsať rokov na striedačke univerzity v Alberte, žije momentálne v asistenčnom zariadení v Edmontone a vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný pricestovať do Toronta. Ceremoniál tak sledoval prostredníctvom televízneho prenosu spoločne s manželkou Dolly.

Jeremy Jacobs sa do histórie hokeja zapísal ako majiteľ klubu Boston Bruins. "Medvede" prešli pod jeho opateru v roku 1975 a práve pod jeho krídlami ukončili v roku 2011 dlhé, 41-ročné čakanie na majstrovský titul.


Spoločne s ním vtedy na ľade dvíhal Stanleyho pohár i ďalší z čerstvých členov Siene slávy Mark Recchi.

"Mark, bolo pre mňa úžasným zážitkom oslavovať vtedy s tebou Stanleyho pohár. A je pre mňa rovnako veľkým zážitkom vstupovať spoločne s tebou do Siene slávy," uviedol Jacobs, ktorý vo svojej ďakovnej reči nezabudol poďakovať aj manželke Peggy.

Spomínaný Mark Recchi odštartoval svoju ďakovnú reč upriamením pozornosti na svoj vzor, ktorým bol ďalší člen Siene slávy a legendárny center Bryan Trottier. Práve on mu totiž odovzdal plaketu symbolizujúcu miesto v komnate nesmrteľných.

Počas svojej 22-ročnej kariéry hrával Recchi za kluby Pittsburgh Penguins, Philadelphia Flyers, Montreal Canadiens, Carolina Hurricanes, Atlanta Thrashers, Tampa Bay Lightning a Boston Bruins.

Stanleyho poháre získal s Pittsburghom, Carolinou a Bostonom. Bohatú kariéru ukončil práve po úspechu s tímom Bruins.

"Lepší záver kariéry som si želať nemohol. Ako rodák z Britskej Kolumbie som získal Stanleyho pohár práve v Britskej Kolumbii (na ľade Vancouveru, pozn. red.) a spoločne s pánom Jacobsom sme ukončili čakanie na pohár po štyridsiatich rokoch. Na toto som veľmi hrdý," uviedol Recchi.


Zdroj: NHL.com

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk