HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Osud asi nechcel, aby hral za Slovan. Trénuje deti a najradšej by zrušil štatistiky
zdroj: jäzva

Osud asi nechcel, aby hral za Slovan. Trénuje deti a najradšej by zrušil štatistiky

Presne pred dvadsiatimi rokmi ho v druhom kole draftoval klub New Jersey Devils. V NHL si však zaň pripísal iba jediný štart a ďalšie nepridá. Pred mesiacom oslávil svoje 39. narodeniny a už istý čas svoje skúsenosti predvádza iba mimo profesionálnej úrovne a popri tom ich odovzdáva tým najmladším – Stanislav GRON.

Menej pozorní fanúšikovia si ho možno s hlavným mestom ani nespájajú. Už ako devätnásťročný hral totiž v Seattli nižšiu zámorskú súťaž WHL. Za veľkou mlákou napokon pôsobil päť celých sezón a nazbieral stovky bodov, najvyššiu métu v NHL ale okúsil len raz. Následne sa cez angažmány vo Vítkoviciach a Slavii Praha dostal späť na Slovensko. S krátkou prestávkou v nemeckom Duisburgu pôsobil pod Tatrami deväť sezón, obliekal dres Žiliny a Košíc, majstrovský pohár zdvíhal nad hlavu štyrikrát. Slovensko za ten čas reprezentoval aj na majstrovstvách sveta 2010 v Nemecku. Od sezóny 2012/13 hviezdil po dobu troch rokov v talianskej Cortine, jeden v anglickom Manchestri. To boli jeho posledné angažmány na najvyššej úrovni.

Následne sa rozhodol s kariérou skončiť a vydať sa inou cestou. Popri trénovaniu mládeže nosí kapitánske céčko v domácich dueloch HC Bratislava v druhej najvyššej súťaži na Slovensku. Rôznorodosť zápasov dokumentujú napríklad vzájomné zápasy s Novými Zámkami. Vonku prehrali Bratislavčania 2:3, doma v polovici novembra zvíťazili 19:3. „Takýto výsledok je v seniorskej kategórii ozaj nevšedný. Myslím si, že osobne som sa zápasu s podobným výsledkom nikdy nezúčastnil. Naši hráči si ten zápas naplno užili, mňa z hry vyradilo zranenie z predchádzajúceho duelu,“ vrátil sa Stanislav Gron myšlienkami nakrátko k zaujímavému zápasu. V exkluzívnom rozhovore pre HOKEJ.sk ale priblížil niečo aj zo svojho nového povolania. 

Je to zhruba rok a pol, čo ste ukončili profesionálnu kariéru. Neľutujete po čase svoje rozhodnutie?
„Pravdupovediac, hokej mi chýbal a aj preto stále hrávam 1. ligu za HC Bratislava, kde si to veľmi užívam. Iniciatívu vytvorenia ďalšieho klubu v hlavnom meste považujem za výbornú a určite je dobré, že odchovanci bratislavského hokeja majú možnosť ukázať sa aj na seniorskej úrovni. Rozhodnutie ukončiť profesionálnu kariéru ale neľutujem. Hrávam viac-menej pre radosť a popri robote, ktorá ma baví.“

Vieme, že ste sa stali trénerom mladých chlapcov v Hamuliakove. Našli ste sa v tejto práci, napĺňa vás?
„Už počas profikariéry som si vedel predstaviť, že by som viedol deti. Často uvažujem nad spôsobom trénovania, aby som im čo najviac pomohol zlepšovať sa. Čiastočne som s tým začal už počas mojich posledných hráčskych rokov v Taliansku. Mám syna, ktorý bol vtedy vo veku prípravky a chodieval som vypomáhať na ich tréningy i zápasy. Táto práca ma veľmi baví a nesmierne si ju užívam. Momentálne koučujem mladších žiakov v HO Hamikovo, čiže v škole piataci a šiestaci, ročníky narodenia 2006 a 2007. Sú veľmi šikovní.“

Môžete priblížiť, ktorú súťaž hráte a prečo?
„Hráme 2. ligu mladších žiakov, nakoľko sme nemali dostatok hráčov a nevedeli sme vytvoriť samostatný ročník ôsmakov. Tým pádom všetky naše kategórie hrajú druhú žiacku ligu. To sa mi zdá trochu nespravodlivé, pretože máme veľmi kvalitný ročník mladších žiakov a určite by sme patrili medzi najlepšie tímy aj v prvej lige. Verím, že v budúcnosti zväz prehodnotí pravidlá a budeme sa môcť zúčastniť najvyšších súťaží.“

Ako sa vyrovnávate s nedostatkom hokejistov?
„Nedostatku detí čelí, myslím si, skoro každý klub. Možno s výnimkou tých najväčších. Ale má to na druhej strane aj svoje klady. Ak máte menej detí, môžeme sa im venovať viac a aj individuálne. Navyše sú pri tréningoch vo väčšom zaťažení, častejšie sa dostávajú na rad pri rôznych cvičeniach, čo je podľa mňa veľkou výhodou.“

Stanislav Gron
Stanislav Gron je tvárou HC Bratislava aj HO Hamikovo. Spolupráca medzi nimi však zatiaľ nie je. (foto: jäzva)

Oddiel Hamikovo funguje necelých sedem rokov, čím je špecifický?
„Je to mladý klub, ale s výbornými podmienkami pre mladých hokejistov. Väčšinou sú to deti z okolia Hamuliakova. Máme všetko, čo potrebujú pre svoj rozvoj vrátane špeciálneho ihriska na zlepšovanie práce s hokejkou, strelnicu, hokejbalové ihrisko, telocvičňu či posilňovňu.“

Čo je najdôležitejšie pri trénovaní detí?
„Bežný proces sa skladá z tréningovej jednotky na ľade a ďalšej jednotky na suchu. Na ľade sa v tejto kategórii zameriavame najmä na rozvoj herných činností jednotlivca, hráči musia mať výborne zvládnuté korčuľovanie a prácu s pukom, aby sa mohli posúvať ďalej. Robíme tiež veľa súbojov v rovnovážnom stave, kde si hráči zdokonaľujú útočné i obranné činnosti. Na tréningu mimo ľadu využívame našu strelnicu, deti streľba s pukom veľmi baví a my tréneri radi vidíme, keď majú z tréningu radosť, pretože to je jeden z našich cieľov.“

V posledných rokoch sa otvorene hovorí o chybnej práci s mládežou na Slovensku. Súhlasíte s týmito tvrdeniami?
„Myslím si, že tých chýb je viacero, ale určite sa nájdu aj pozitívne veci. Jedna z chýb, čo robíme je, že príliš skoro začíname hrať na výsledky. Z toho dôvodu sú deti niektorými trénermi tlačené do hry na istotu, z čoho majú strach hrať a strach urobiť chybu. To vedie k predčasnému a neopodstatnenému zbavovaniu sa pukov, pramení z toho nízka sebadôvera jednotlivcov. Chyby sa im príliš vyčítajú a deti sa boja robiť rozhodnutia na ľade podľa vlastného myslenia a cítenia. V tejto kategórii je dôležité práve to, aby deti s pukom hrali a stále sa snažili s ním niečo urobiť – aj za cenu prípadného pochybenia. Každá prihrávka musí mať adresáta, nemajú odhadzovať puk naslepo.“

Stanislav Gron
Bratislavčan Stanislav Gron je veľkou osobnosťou aj košického hokeja. (foto: jäzva)

Robíte proti tomu niečo v Hamikove?
„My deťom chyby, vyplývajúce zo snahy niečo s pukom vymyslieť, nevyčítame. Naším cieľom nie je vyhrať každý zápas, ale vychovať hráčov do budúcna. Chceme, aby boli sebavedomí, odvážni pri hre s pukom a neobávali sa poučiť aj z vlastných chýb. Dostávajú veľa voľnosti pri hre a pri svojich rozhodnutiach, čím sa snažíme podporovať ich vlastné myslenie a cítenie samotnej hry. Dbáme na to, aby v zápase nielen útočili, ale aj bránili. Pre nás trénerov je dôležité, aby bojovali jeden za druhého, aby sa poctivo vracali a v mene kolektívu aj blokovali strely súpera.“

Veľa podobných vecí hovoril na prezentácii v Jasnej aj uznávaný fínsky metodik Jukka Tiikkaja. Ten má od septembra v spolupráci so SZĽH prispieť k reštartu hokeja u nás a prilákať doň viac hráčov. Cítite aj v Hamikove pomoc od zväzu?
„Jukku poznám osobne, keďže som sa rozvojového semináru v Jasnej osobne zúčastnil. Má veľmi dobré názory a premyslené nápady. Keď sa ich podarí presadiť do praxe, určite slovenskému hokeju pomôžu. Je to proces dlhodobý a treba byť preto trpezlivý. Pomoc od SZĽH sa v poslednej dobe zlepšila a podľa prísľubov by to malo byt v blízkej budúcnosti ešte o čosi lepšie, na čo sa v klube veľmi tešíme.“

Máte aj ďalšie osobné idey, ktoré by ste chceli všeobecne implementovať do práce s mládežou?
„V chlapcoch od malička podporujeme kolektívne myslenie, obetavosť a tímovosť, aby im to v budúcnosti prišlo úplne prirodzené. Pretože často pozerajú – nielen deti, ale najmä rodičia – na to, kto dal koľko gólov, kto dal koľko asistencií. A to je podľa mňa veľmi nesprávne. To by som do práce s mládežou zaradil najradšej – aby sa zrušili osobné štatistiky v žiackych kategóriách.“

HC Košice - HC Slovan Bratislava (Stanislav Gron)
Rodák z Bratislavy v obkolesení bratislavských hokejistov. (foto: jäzva)

Osud ho so Slovanon nespojil. Kvituje účasť v KHL, hoci by slovenskej lige prospel

V Bratislave vyrastal, so Slovanom ho však spája len jedenásť zápasov a žiadny kanadský bod. Posledný zápas na profesionálnej úrovni na Slovensku odohral v drese Košíc, v poslednom siedmom finálovom stretnutí prehral paradoxne práve s belasými. „Za seniorov Slovana som odohral naozaj málo stretnutí. Osud to asi chcel inak. Mrzieť ma to ale nemrzí, zažil som krásne časy v iných kluboch, na ktoré rád spomínam,“ povedal otvorene. Na zápas svojho materského klubu v KHL sa skúsený center prvýkrát odhodlal len nedávno. „Účinkovanie Slovana v KHL som roky vnímal iba z diaľky, keďže som hrával v zahraničí. Priznám sa, že prvý duel naživo som videl až teraz proti Viťazu Podolsk koncom novembra. Veľmi sa mi to páčilo, atmosféra na štadióne bola výborná, zápas bol na vysokej úrovni. Užil som si to,“ prezradil pre HOKEJ.sk Stanislav Gron.

Od sezóny 2012/13 je Slovan účastníkom nadnárodnej KHL. S klubom sa ťahajú finančné problémy, do play off sa zatiaľ dostali len dvakrát a ani v tomto ročníku to zatiaľ na úspech nevyzerá. Verejnosť často diskutuje na otázku, či by sa nemali pobrať do súťaže menej náročnej – hokejovo i finančne. „To, že sa Slovanu nedarí podľa predstáv svojich či fanúšikov ešte neznamená, že majú z ligy odísť. Veď aj v NHL existujú kluby, ktorým sa nedarí. Slovan sa situáciu snaží zlepšiť, bojujú, niekedy ale budovanie trvá roky. Preto si myslím, že by mali v KHL zostať aj naďalej a umožňovať ľuďom na Slovensku vidieť svetový hokej. Na druhej strane by určite príchod Slovana do našej najvyššej súťaže výrazne prospel. Každá alternatíva má svoje výhody a zároveň i nedostatky. Tak ako aj väčšina vecí v živote...“

Najnovšie z ligy: 2. Liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk