HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Prečo nestačíme na zámorie? Prekonávajú nás pracovitosťou, mentalitou i prístupom, upozorňuje agent
zdroj: jäzva

Prečo nestačíme na zámorie? Prekonávajú nás pracovitosťou, mentalitou i prístupom, upozorňuje agent

Ako devätnásťročný mladík získal v roku 1999 majstrovský titul s HC Košice, reprezentoval Slovensko na svetových šampionátoch do 18 i 20 rokoch, pochodil svet a v rokoch 2012 až 2014 bol dôležitou súčasťou zlatého hetriku prvoligového Bardejova. Po ohlásení konca klubu z Horného Šariša mal na stole ponuku z Kazachstanu, no vo veku 35 rokov si Alexander Valentín povedal - stačilo!

"Chcel som si konečne založiť rodinu a nelietať už niekde po svete," uviedol na margo ukončenia aktívnej kariéry dnes už bývalý obranca. Čo však robiť po zavesení korčúľ na klinec? To je dôležitá otázka, ktorá raz čaká na každého hokejistu. V prípade Valentína zohrala veľkú rolu americká skúsenosť. Ako mladý obranca totiž odohral v USA dlhých šesť sezón a ukončil tam aj školu. "Rozhodol som sa teda využiť svoje americké kontakty a zároveň pomôcť mladým hokejistom z východného Slovenska pri smerovaní ich ďalšej kariéry do zámoria."

A tak odštartovala úplne nová životná etapa. Z obrancu Alexandra Valentína sa stal, nazvime to, skaut či agent na voľnej nohe. Zároveň tútor mladých hráčov, ktorí cítia potrebu napredovať a neboja sa veľkých výziev. Nedalo nám to a o jeho zaujímavé názory sme sa s vami rozhodli podeliť v nasledujúcom rozhovore.

Venujete sa skautingu a činnosti hráčskeho agenta na výlučne súkromnej báze, alebo spolupracujete aj s nejakou agentúrou?

Zatiaľ som to robil sám, ale aj na tejto malej úrovni sa mi podarilo pomôcť viacerým chlapcom a oslovila ma tak jedna česká agentúra. Ide o agentúru venujúcu sa sprostredkovaniu štúdia a športu pre mladých hráčov v USA a v Kanade. V blízkom čase sa stretneme a uvidíme, či z toho vznikne spolupráca. Ich hlavnou podmienkou pre spoluprácu je, aby človek prešiel americkým systémom štúdia a športu.

Vnímate v tomto smere na východe Slovenska potenciál? Ako objaviť správny talent?

O talente sa hovorí veľmi veľa, no ja tvrdím, že dnes je to všetko o tvrdej práci. V mladom veku sú najdôležitejšie morálne vlastnosti a charakter hráča. Ja osobne si preto všímam hlavne to, či je ten hokejista ochotný poctivo pracovať. A to nie jeden, či dva dni v týždni, ale deň čo deň, tréning čo tréning. Iste, nejaký talentový potenciál tam byť musí, ale bez práce to nejde. Na Slovensku a východnom Slovensku je podľa mňa dostatok chlapcov, ktorí sa chcú zlepšovať a môžu to dotiahnuť ďaleko.


Prečo sa sústredíte z pohľadu ďalšieho smerovania mladých hráčov práve na Severnú Ameriku? Prečo nie Česko, Švédsko či Fínsko?

Osobne som prešiel vývojovým systémom v Amerike a viem ako mi to pomohlo. Dôležité však je, že je to spojené so štúdiom a to otvára chlapcom zadné dvierka v živote. Nie každý z nich raz bude hokejovým profesionálom, ale ak skončí strednú školu a univerzitu v Amerike, tak bude vyzbrojený jazykovými i odbornými znalosťami. Potom sa v živote určite nestratí. Druhým veľkým faktorom je samotný americký hokej. Dnes už všetci vidia, ako napredujú hráči zo Spojených štátov. Sú majstrami sveta do 18 i 20 rokov, teraz pred mesiacom vyhrali turnaje do 17 i 18 rokov a aj v rámci draftu hrajú čoraz väčšiu a väčšiu rolu. Nie je to pritom náhoda, ale výsledok amerického vývojového systému. Osobne si myslím, že je momentálne najlepší na svete.

V akom veku je pre mladého hráča ideálne odísť do zámoria?

To je individuálne. Sú hráči, ktorí na Slovensku vynikajú, ale odídu neskôr a potom sa už nevedia prispôsobiť. Ideálny vek je podľa mňa 14 až 15 rokov. Vtedy sa môže hráč prispôsobiť kultúrnemu šoku i tréningovému nasadeniu. Ide totiž o veľkú hernú i životnú zmenu. Ja osobne som končil v Amerike školu v roku 2006 a následne som tam odohral ešte jednu sezónu. Teraz som sa tam vrátil v rámci pracovného tripu po desiatich rokoch a v Kanade som na vlastné oči videl, že ten systém sa odvtedy zlepšil ešte viac. Stále sa posúvajú dopradu. Nechcem kritizovať náš systém, ale vidíme výsledky. Vidíme ako sa nám darí v draftoch či na mládežníckych šampionátoch. Musíme s tým niečo robiť.

Nie všetci sú však zástancami toho, aby odchádzali mladí hráči zo Slovenska. Aj prostredníctvom zväzového projektu sa hovorí skôr o užitočnosti zdokonaľovania hráčov v domácich podmienkach, napríklad v rámci projektu centralizovanej dvadsiatky. Aký je váš argument pre tých, ktorí tvrdia, že agenti s mladými hráčmi obchodujú a vyvážajú ich von ako nejaký tovar?

Keďže som v hokeji pôsobil dlhé roky, tak viem, že aj práca agentov má svoje horšie stránky. Sú takí, ktorí si nazbierajú veľký počet hráčov a potom stačí aby vyskočilo nejaké percento a o ostatných prestanú mať záujem. Ja sa tomu chcem venovať úplne inak. Nechcem mať veľa hráčov, ale skôr menší počet a zamerať sa na kvalitu. Túto cestu mi už dávnejšie ukázal pán Neil Sheehy, ktorý ma zastupoval v Amerike. Mal menej klientov, ktorými sa venoval veľmi poctivo a tí boli voči nemu naopak veľmi lojálni. Bol medzi nimi napríklad aj Ľubo Višňovský. Ten bol pri ňom celú kariéru. Mimochodom, keď som pred pár rokmi navrhol Neilovi Sheehymu spoluprácu, tak mi povedal, že slovenských hráčov veľmi zastupovať nechce. Pri prvom probléme totiž preskakujú k iným agentom.


Ako to funguje v praxi? Predstavme si situáciu, že vezmete štrnásťročného chlapca a pošlete ho do Ameriky. Čo ho tam čaká?

Vieme mu sprostredkovať rôzne možnosti. Štúdium na súkromnej akadémii, strednej škole, alebo na internátnych školách. Veľa záleží od známok chlapca, na ktoré je naviazané štipendium. Okrem toho, že musíte byť dobrým hokejistom, musíte sa aj dobre učiť. Ročné štúdium v USA totiž stojí aj 50 tisíc dolárov. Ak sa učíte dobre, dostanete štipendium a neplatíte nič. Deti tam bývajú na internátoch, je o nich postarané z pohľadu stravy i ubytovania. Tréningový proces je každý deň a napríklad môj klient Benjamín Škrek má už v tejto fáze sezóny odohraných cez 40 zápasov v AAA Bantam Hockey.

Môže si mladý hráč vybrať, do akej oblasti Severnej Ameriky pôjde hrať a študovať?

Nie, takto to nefunguje. Prispôsobujeme to potrebám Ameriky a Kanady. Teraz som mal napríklad požiadavku na kvalitného strelca do 20 rokov. Takého som však bohužiaľ v Košiciach momentálne nevidel a nebudem tam posielať hráčov len tak pre nejaké počty kusov. Budujem si svoje meno a nejde mi o počty, ale o kvalitu.



Prečo majú vlastne v zámorí pri takej domácej kvalite záujem o našich mladých hráčov?

V tomto prípade išlo hlavne o môj dobrý vzťah so skautom Washingtonu Capitals, ktorý ma pred rokmi trénoval v juniorke v Cedar Rapids. Máme výborný vzťah a spoločne sme pred pár rokmi riešili napríklad Christiána Jaroša, ktorý bol ako nedraftovaný hráč v nováčikovskom kempe Capitals. Ak potrebuje pomôcť, požiada ma o pomoc, ja ho naopak požiadam o pomoc, ak potrebujem umiestniť nejakého svojho hráča. Nebudeme si však klamať, dopyt o našich hráčov v zahraničí klesol. Majú povesť menej lojálnych a menej pracovitých hráčov. Keď prídu prvé problémy, vidia chybu na strane agenta či trénera. V Amerike však rozhoduje jedine výkonnosť.

Deti sú u nás určite rovnako šikovné ako v Amerike. Kde teda nastáva rozdiel, že u nás vychovávame čoraz menej hráčov svetových kvalít a tam je to naopak?

Najväčší rozdiel je v tréningovom procese. Tam si ani jeden hráč nedovolí vypustiť jediný tréning. Pre nich je tréning boj, v rámci ktorého majú 22 súperov. Zápas je už iba radosť. Tak som to osobne vnímal počas siedmich rokov v zámorí. Či v USHL, či na univerzite, či v UHL. V šatni sme boli kamaráti, ale na ľade si nikto nič nedaroval. Každý chcel byť v prvej presilovkovej formácii, každý chcel byť čo najviac na ľade a chcel dávať góly či asistencie. Každý sa bil o svoju pozíciu a nikomu nič nedaroval. Nebolo to však nič osobné a brali to ako čistý biznis. Keď si hráči vyzliekli dresy, boli opäť kamarátmi. Druhým veľkým rozdielom medzi nami a nimi je sebavedomie. Kanaďan môže odohrať najhorší zápas svojej kariéry a po zápase ide domov ako majster sveta. Oni to v sebe majú od malička. Američania a Kanaďania sa učia hrať hokej s chybami. Keď urobia chybu, snažia sa učiť, ako získať puk späť a ako reagovať. U nás učíme hrať deti hokej bez chýb a tým v nich ubíjame všetko dobré. To je to najhoršie čo môžeme robiť. Sledujem hru našich obrancov a chýba im hravosť. V snahe neurobiť chybu sa len zbavujú pukov a boja sa niečo vytvoriť. Keď som bol teraz na zápase Ottawa - Arizona, tak som si úmyselne všímal Erika Karlssona. Hrá veľmi ofenzívne a hrá s rizikom. V tomto zápase vyrobil dve hrúbky, po ktorých padli góly. Hral však ďalej a pokračoval v ofenzívnom výkone, pre ktorý je považovaný za svetovú špičku. Ľudia chcú vidieť toto a nie nejaké alibistické vystreľovanie pukov z pásma. Videli ste ako hrali americkí obrancovia na majstrovstvách sveta do 18 rokov? Pod tlakom tam robili kľučky, otočky, posúvali puky pomedzi nohy a vyvážali ich z pásma. V Amerike deťom vštepujú - pokiaľ nevidíš voľného spoluhráča, nezbavuj sa puku naslepo. To je stratený puk. Aj svojim klientom vravím - nikdy nechoď na ľad s tým, že nechceš urobiť chybu.

Dá sa prerobiť slovenská mentalita na americkú? Ako nabrať to ich sebavedomie?

Hovorí sa, že človek sa nemení. Dá sa však formovať a v správnom prostredí sa mu to môže podariť. Môj klient bol napríklad pred odchodom do Kanady ustráchaný. Teraz vidím ako mu sebavedomie narastá a na ľade si dovolí oveľa viac. Je to proces. Zdravé sebavedomie vám nenarastie za dva týždne. Chce to poctivo pracovať deň po dni a veci sa dostavia.



Čo konkrétne si všímate na mladých hráčoch, keď ich sledujete z hľadiska?

Na mládežnícke zápasy chodím často a hlavný rozdiel medzi našimi hráčmi a zámorskými vidím v schopnosti podávať rovnaké výkony zápas čo zápas. Tu niekto vyskočí a potom ho tri zápasy poriadne nevidíte. Severoameričania odvedú rovnakú prácu v pätnástich zápasoch v rade. Skauti si všímajú práve túto konštantnosť výkonov. Hráč nemusí skórovať v každom zápase, ale zakaždým musí podať rovnaký výkon z pohľadu snaženia, bránenia a jednotlivých vecí. Ďalej sledujem aj reč tela. Ako hráč reaguje pod odpísaní. Či tam robí divadlo, búcha dvierkami, nadáva rozhodcovi. Sledujem to, kto ako strieda. Či sa vracia na striedačku ležérne. Tieto veci odzrkadľujú prístup hráča v tréningoch a k hokeju celkovo. Uprednostňujem poctivých hráčov s emóciami. Takých, ktorí sa pre kolektív roztrhnú. Robotníci často predčia aj veľké talenty a môže za to ich pracovitosť.

Povedzte nám niečo o svojej poslednej ceste do Kanady? Čo ste tam videli?

Hlavným cieľom bolo vidieť prácu v rámci Ontario Hockey Academy v Cornwalle. Presvedčil som sa o tom, že oni svoj systém neprerábajú, ale stále ho zdokonaľujú. Pred pätnástimi rokmi bolo trendom dvíhať ťažké váhy, pretože v Amerike hrali prím veľkí hráči. Teraz prikladajú veľký dôraz aj kompenzačným veciam a agilnosti. Vidíte, že zámorskí hráči sú teraz neskutočne obratní. Pozrite sa na McDavida, Gaudreaua a ostatných mladých hráčov, ktorí nepredstavujú žiadnych Valibukov. Dôležité je, že už v mládežníckych ligách odohrajú za sezónu cez 70 zápasov. Sú preto vyhratí.

Hokejoví tréneri sa často sťažujú na vplyv rodičov. Aké sú vaše skúsenosti s nimi z pohľadu agenta?

Sú rodičia a rodičia. Zatiaľ som sa však stretol hlavne s takými, ktorí mi dali dôveru a voľné ruky. Veria, že ich synovi nechcem zle. Tak by to malo byť. Sú rodičia, ktorí nedržali v živote hokejku, ale myslia si, že sú väčší odborníci ako tréneri či ľudia, ktorí sa v hokeji pohybujú celý život. Kto nehral hokej na profesionálnej úrovni a neprešiel vývojovým systémom, ťažko poradí, ako sa zachovať v danej situácii. Určite sa stane, že vám chlapec po troch, štyroch mesiacoch v Amerike povie, že chce ísť domov. Chlapec mi povedal, že tréner je idiot a chce domov. Vysvetlil som mu však, že má na dosah štipendium na ďalší rok a bolo by hriechom premrhať takú šancu. Rodič mi povedal, dohovor chlapcovi, pretože ty sa v tom vyznáš viac. Chalan to prehrýzol, ďalej hrá v prvej obrane a má šancu na majstrovstvá sveta do 20 rokov. Netreba sa vzdávať a bojovať. Aj ja som bol mladý a robil som chyby. Preto im chcem pomôcť prekonávať problémy a držať ich na dobrej ceste. Rodičom radím - neriešte veci s deťmi v domácnosti hokejové veci. Prenesú tým na deti negatívnu energiu a tí si potom nevážia trénerov. Nech je tréner aký je, stále si ho musíte vážiť. Vziať si od neho maximum a ak si myslíte, že nie je taký dobrý, robte všetko preto, aby ste napredovali aj napriek tomu.

Aký je váš osobný cieľ v rámci tohto nového povolania?

Od malička som sníval o NHL. Tak ako každý hokejista. Ako hráčovi sa mi to nepodarilo a hoci sme získali bronz na šampionáte do 18 rokov, nebol som ani draftovaný. To je už ale minulosť. Teraz je mojim snom stať sa raz agentom pre NHLPA, alebo stať sa skautom NHL. Nepriamo už pracujem s jednou organizáciou, ktorej ponúkam tipy na hráčov. Určite by som však chcel rozbehnúť spoločnosť, ktorá bude ponúkať mladým hráčom širšie možnosti. Niekto možno povie, že nemám rád Košice, pretože odtiaľ beriem hráčov pred do Severnej Ameriky. To nie je pravda a teším sa, že nové vedenie HC Košice sa začína aktívne venovať problematike mládeže. Verím, že aj s nimi nadviažem v blízkej budúcnosti spoluprácu. Košice milujem, ale chcem tým chlapcom otvoriť nové obzory a možnosti.





Osobná skúsenosť mladého hráča

Poďme sa však pozrieť aj na to, ako vníma skorý odchod do Severnej Ameriky samotný mladý hráč. Medzi klientov Alexandra Valentína patrí aj 14-ročný Košičan Benjamín Škrek, ktorý pôsobí v tíme Ontario Hockey Academy na úrovni Bantam AAA.

"Hrať v Kanade bolo vždy mojim veľkým snom. Keď sa objavila takáto možnosť, pocítil som radosť ale zároveň veľký rešpekt. Určite boli aj isté obavy," priznáva Škrek. "Po takmer štyroch mesiacoch v Ontario Hockey Academy môžem povedať, že to bolo výborné rozhodnutie. Rozdiel je asi v všetkom. V podmienkach, v prístupe, v nasadení na tréningoch. Samotné zápasy sú pre mňa veľkou školou. Po každom víkende máme videoanalýzy zápasov, ktoré nám ukazujú nedostatky. Popri štúdiu v anglickom jazyku som zatiaľ odohral cez 40 zápasov a cítim veľký herný posun. A moje ciele? V prvom rade by som chcel raz získať štipendium na univerzite v divízii NCAA 1. Tak ako každý mladý hráč, snívam o NHL. Viem, že tam vedie veľmi dlhá cesta, ale chcem preto urobiť všetko."


Najnovšie z ligy: Extraliga Dorastu

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk