HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Kontroverzný Lindros nebral ohľady, vždy išiel vlastnou cestou
zdroj:

Kontroverzný Lindros nebral ohľady, vždy išiel vlastnou cestou

Patril medzi najväčšie talenty svojej éry, strieľal góly, rozdával i prijímal tvrdé rany. Eric Lindros, člen Siene slávy NHL.

Po tom, čo sa v roku 2016 dočkal pocty v podobe vstupu do komnaty nesmrteľných, užil si pred nočným zápasom Philadelphie proti Torontu ďalší veľký moment slávy. V domácej hale Flyers Wells Fargo Center slávnostne vyradili jeho dres s číslom 88. 



V 760 zápasoch základnej časti nazbieral Lindros 865 bodov (372 gólov), v play-off pridal 57 bodov v 53 stretnutiach. V roku 1995 získal Hartovu trofej i cenu Teda Lindsaya, zároveň bol zaradený do All-star výberu. Bol ale hodný ceny, ktorú za neho v rámci spomínanej megavýmeny v roku 1993 zaplatila Philadelphia? Odpoveď znie - nebol!

Flyers s Lindrosom v zostave nikdy Stanleyho pohár nezískali, robustný útočník nenastrieľal ani raz 50 gólov, iba raz pokoril stobodovú hranicu. Keď sa vrátil do Philadelphie v roku 2002 ako hráč Rangers, publikum ho vybučalo. Ak sa pozrieme na to, čo všetko získal jeden z aktérov vtedajšej výmeny Peter Forsberg, tak Švéd bol jednoznačne úspešnejší.

Faktom je ale i to, že fanúšikovia Flyers svojej bývalej hviezde časom jej hriechy odpustili. Keď sa predstavil priaznivcom Letcov v roku 2012 počas sprievodného zápasu v rámci Winter Classic, dočkal sa potlesku v stoji.

"Všetky tie veci sa udiali už veľmi dávno," usmieva sa Lindros s odstupom času. "Je tomu už cez pätnásť rokov. Bolo to aké to bolo a je to aké to je. Bola to ale skvelá partia a dodnes sa sem-tam stretávame v rámci exhibičných zápasov či počas letných súbojov v golfe."

"Fanúšikovia v Philadelphii boli vždy extrémne vášniví. Na svete je len veľmi málo podobných publík. Chcú vidieť úspech svojho tímu a dokážu si uctiť svojich hráčov. Som hrdý na to, že sa pred nich vrátim," pridal Lindros


Čas jednoducho zahojí každú ranu. A Lindros bol na rany zvyknutý. Plnými priehrštiami ich rozdával a súperi mu neostávali nič dlžní. Práve preto vynechal až 140 stretnutí a nemohol toho dosiahnuť ešte viac.

"Len málo hráčov zmenilo túto hru tak, ako to dokázal Eric. Keď hrával za Flyers, tak bol dominantným hokejistom. Áno, na ľade vždy dominoval. A preto si miesto v našej Sieni slávy jednoznačne zaslúži," vyslovil sa bývalý generálny manažér Flyers Bob Clarke.

Clarke vyslovil tieto slová i napriek tomu, že on sám zvádzal roky súkromnú vojnu s rodičmi Erica Carlom a Bonnie, ktorí boli zároveň jeho agentmi. Svoje si s nimi užil i prezident klubu Paul Holmgren.

Carl a Bonnie Lindrosovci sa už ale k bývalému napätiu vyjadrovať nechcú. Podľa ich slov už nemá význam vyťahovať duchov minulosti a teraz si plnú pozornosť zaslúžia len tí, ktorí vstupujú do spoločnosti nesmrteľných. Obaja sú v každom prípade hrdí, že práve ich synovia Eric a Brett pomohli výrazným spôsobom zmeniť pohľad na otrasy mozgu a viedli k dôležitým zmenám pravidiel.

Dnes si už nikto nedovolí obviňovať hráča po zranení hlavy zo simulantstva. Dnes sa už zabudlo na to, že Lindros bol pravidelným pacientom Pennsylvánskej nemocnice, do ktorej chodieval po injekcie určené proti neznesiteľným bolestiam hlavy. O otrasoch mozgu by mohol vyučovať.

"V tomto smere bol priekopníkom," zdôrazňuje Clarke. "V minulosti utrpelo zranenia hláv mnoho hráčov, no doktori ich v podstate ani nezadokumentovali. Eric mal diagnostikovaných niekoľko vážnych otrasov mozgu. A vďaka tomu, že bol superhviezdou, začala sa tomu venovať výrazne vyššia pozornosť. Tak ako sa to neskôr dialo v prípadoch Paula Kariyu či Sida Crosbyho."

Šesťdesiatpäťročný Clarke súhlasí s jeho zaradením medzi klubové legendy, aj s odstupom rokov má však na Erica ťažké srdce.

"Keď sa rozhodol, že nepodpíše štedrú zmluvu s Flyers, stal sa pre mňa osobou, o ktorú mám nulový záujem," prezentuje tvrdý názor týkajúci sa udalostí z roku 2001 Bobby Clarke. "Jednoducho ma prestal zaujímať. Zradil klub a ublížil Flyers. Nehľadajte za tým žiadne nepriateľstvo. Nič proti nemu nemám, po jeho rozhodnutí som sa ale sústredil radšej na hráčov, ktorí boli ochotní urobiť náš tím lepším. Ak pre neho nebola naša ponuka dostatočne dobrá, tak okej. Vykonal svoju voľbu."

A čo vlastne robí 41-ročný Lindros teraz? Pred pár rokmi sa oženil a so svojou manželkou žijú v kanadskom Toronte. Pustil sa do podnikania a prevádzkuje nákupný portál shop.ca. Párkrát do týždňa sa objaví na ľade v rámci partie kamarátov.

"Hokej bol jednou veľkou kapitolou môjho života. Užil som si krásne roky a zažil som toho veľa. Mal som tú česť reprezentovať svoju vlasť viac ako desať rokov. Zažil som veľké medzinárodné akcie. Hokej je fantastický," hovorí Lindros. "Na svoju kariéru sa môžete pozerať z takého uhla, z akého ju chcete vidieť. Ja sa ju snažím vnímať ako pohár, ktorý je poloplný. Faktom je, že som zažil krásne chvíle a nebolo ich málo."

Po najslávnejších rokoch v Philadelphii a troch veľmi slušných v Rangers sa záver kariéry niesol v znamení následkov početných otrasov mozgu. Tie ovplyvnili i posledné dve sezóny v Toronte a Dallase. Nebyť zdravotných peripetií, mohol byť Lindros pokojne v klube tisícbodových hráčov. Tempo zberu bodov bolo totiž v jeho podaní šialené. Svoj 600. bod zaznamenal už v 429. stretnutí a menej štartov potrebovali v histórii NHL iba Wayne Gretzky (273), Mario Lemieux (323), Peter Šťastný (394), Mike Bossy (400) a Jari Kurri (419). To svedčí o veľkosti Ericovho talentu.


Tie najkrajšie momenty sa viažu viac k reprezentácii ako ku klubovej úrovni. V drese javorových listov sa stal dvojnásobným juniorským majstrom sveta, v seniorskej kategórii sa stal vicemajstrom a zároveň i najlepším a najproduktívnejším hráčom šampionátu, v roku 1991 vyhral Kanadský pohár a o jedenásť rokov neskôr i olympijské zlato. K dokonalej spokojnosti ale chýba splnenie sna každého Kanaďana - vyrytie mena na Stanleyho pohári.

"Keď sme v tom roku 1992 urobili tú veľkú výmenu, mysleli sme si, že v ňom získavame ďalšieho Wayneho Gretzkeho či Maria Lemieuxa. Ak to dokáže, tak to bol dobrý trejd. Ak nie, tak sa nám to neoplatilo," uviedol v roku 1996 vtedajší generálny manažér Flyers Russ Farwell.

Teraz sa to už zhodnotiť dá. Nie, nebol to nový Gretzky ani Lemieux. Bol to ale Eric Lindros. 193 centimetrov vysoký tank, ktorý možno nebol najlepší z najlepších, určite sa ale dokázal zaradiť medzi nezabudnuteľných. Aj preto je dnes členom Siene slávy a v Philadelphii si už nikto nezahrá s jeho číslom 88..

Najnovšie z klubu: Philadelphia Flyers

Pozri viac

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: História

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk