HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Skončil majster prehľadu, veľkých gólov i pamätných hlášok
zdroj: jäzva

Skončil majster prehľadu, veľkých gólov i pamätných hlášok

Patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenského hokeja. Richard Šechný na ľade vynikal prehľadom a hokejovým rozumom, mimo neho bavil povestnými hláškami. Kritici mu vyčítali, že nevyužíval postavu valibuka, ktorá ho predurčovala na rolu typického silového útočníka, no on sám radšej namiesto špendlenia súperov o mantinely rozdával gólové nahrávky či strieľal dôležité góly.

„Tá moja postava bola výhodou i nevýhodou. Malí hráči sú skôr živší, väčší a silnejší sa naopak vedia pretlačiť k bránke. Ja som teda využíval postavu svojim spôsobom,“ hovorí 46-ročný prešovský rodák, ktorý však hokejovo rástol v Michalovciach.

Povestné bolo nízke posadenie prilby, ktorá sa mu neraz dotýkala nosa. „Keď súper myslí, že nevidzim, tak ja vidzim a vtedy udrem,“ žartoval pred pár rokmi Šechný na otázku jedného zo spoluhráčov, či cez tú prilbu niečo vidí. 

Mnohí si z neho pre jeho svojské vyhlásenia v typickom nárečí uťahovali, no hokejové kvality Richarda Šechného musel rešpektovať každý. Len málo hráčov disponovalo na ľade takým prehľadom ako on a z jeho prihrávok čerpali kanonieri v Košiciach, Zvolene, Poprade, Banskej Bystrici či v Kežmarku. Len v našej najvyššej súťaži odohral vyše 800 zápasov, v ktorých nastrieľal 294 gólov a pri ďalších 505 asistoval. Hokej miloval a zavesiť korčule na klinec sa rozhodol až vo veku 46 rokov. Tak ako sa na šampióna patrí – s víťaznom trofejou v ruke a majstrovskou cigarou v ústach.

„Už pred touto sezónou som si povedal, že bude posledná. Mojim posledným cieľom bolo potiahnuť Humenné do prvej ligy a to sa podarilo. Končím teda s pocitom spokojnosti,“ vraví legenda hokeja na Zemplíne, ktorá uspela v aktuálnej sezóne hneď na dvoch frontoch. K druholigovému prvenstvu Humenného pomohol ako hrajúci tréner, no ako asistent trénera Miroslava Chudého oslávil aj prvoligový triumf Michaloviec. „Som rád, že sa to dalo takto skĺbiť a že nám to vyšlo v Humennom i v Michalovciach. Sezóna sa však ešte neskončila a úplne najkrajšou bodkou by bolo, ak by sme sa s Michalovcami dostali do extraligy.“

Vo svojej kariére už jeden tím na najvyššiu úroveň priviedol. Stalo sa tak v roku 2007, kedy pomohol v prvoligovom play-off Kežmarku 14 bodmi v 14 zápasoch a následne zaznamenal v žlto-modrom drese v 52 extraligových zápasoch 47 bodov.

Ešte radšej však pochopiteľne spomína na svoje najväčšie úspechy. Meno Richarda Šechného nájdeme vygravírované na majstrovskej trofeji hneď štyrikrát, pričom prvýkrát mu zavesili zlato na krk v roku 1995 ako hráčovi Košíc a naposledy v roku 2001 počas korunovácie HKM Zvolen.

„Všetky tie tituly boli krásne. Do Košíc som prišiel po vojenčine ako 23-ročný mladík. A hneď sme získali titul. Mali sme však veľmi silné mužstvo, v ktorom boli Vlasto Plavucha, Varholík, v bránke Dragan. Prakticky hneď po tejto sezóne som sa dostal na béčkové majstrovstvá sveta a bola to teda veľmi vydarená sezóna,“ spomína Šechný, ktorý na spomínanom šampionáte pomohol v roku 1995 Slovensku k prvenstvu a postupu medzi svetovú elitu. V A-kategórii sa napokon predstavil iba raz, keď bol súčasťou tímu, ktorý obsadil siedmu priečku na šampionáte v Nórsku v roku 1999. O tri roky neskôr neslávnu olympiádu v Salt Lake City.

„Tá olympiáda nebola najšťastnejšia. Nepostúpili sme do hlavnej fázy, ale tak – zúčastnil som sa,“ usmieva sa po rokoch Šechný.


Počas svojej 23-ročnej kariéry zažil viac radosti, než sklamania, no hokejový život nie je nikdy iba o úspechoch. Za najtrpkejší moment považuje finále z roku 2005, v ktorom podľahol Zvolen v siedmom finálovom zápase na domácom ľade Slovanu Bratislava.

„Prehrávali sme 1:3 na zápasy, dokázali sme vyrovnať a potom sme to nezvládli doma vo Zvolene. To mrzí do dnes,“ priznáva Šechný, ktorý však na svoje sedemročné zvolenské obdobie spomína v prvom rade v dobrom. A to aj vďaka tomu, že práve pod Pustým hradom našiel svojho najobľúbenejšieho hokejového parťáka – Jaroslava Töröka.

A práve počas tohto obdobia vznikli aj jeho povestné hlášky týkajúce sa Martina Hujsu a rivality s bratislavským Slovanom.

„V Bratislave som mal svoj fanklub, ale ono je to tak, že najviac sa vždy kričí na tých, ktorí na ľade niečo ukážu a z ktorých má súper strach,“ berie veci s odstupom času pragmaticky 46-ročný útočník. „K takým zápasom patria vždy aj emócie. Všetko je to vybičované a s odstupom času to človek hodnotí inak. Patrilo to však k tomu.“


Na slávnej vete o filmárikovi a filmuške a o 50-kilovom Hujsovi, sa dnes už iba dobre baví. „Videl som ho aj v tejto sezóne v našich zápasoch proti Skalici a musím povedať, že hrá ešte stále celkom slušne. Teraz už však nemá tých 50 kíl, niečo určite pribral.“


Za základ svojej hokejovej dlhovekosti považuje skutočnosť, že sa mu vyhýbali ťažšie zranenia.

„Moja kariéra bola dlhá a myslím si, že aj úspešná. Vždy sa dá získať aj viac, ale môžem byť spokojný,“ hodnotí Šechný, ktorý bol takmer výlučne verný domácim klziskám. Výnimkou boli krátke pôsobenia v ruskom Nižnekamsku, poľskom Nowom Targu a talianskom Bozene. Zakaždým išlo o bleskové štácie. Nemrzí ho, že predovšetkým v Rusku nevydržal dlhšie? „V Nižnekamsku to nebolo o tom, že by som sa tam nepresadil. Keď som odchádzal, bol som druhým najlepším strelcom tímu. V tom čase som tam však pôsobil so Stanom Jasečkom a ten sa chcel vrátiť kvôli očakávanému prírastku v rodine. Keby ostal on, určite ostanem minimálne jednu sezónu aj ja.“

Kariéru aktívneho hokejistu už teda Richard Šechný uzavrel, no to neznamená, že opúšťa hokejové prostredie. Pokračovať plánuje v rozbehnutej trénerskej dráhe a nebráni sa ani inej funkcionárskej pozícii. A v stopách otca sa vydali aj jeho synovia Richard a Adrián, ktorí hrávajú v mládežníckych tímoch HKM Michalovce.

Najnovšie z klubu: MHK Bemaco Humenné

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 1. liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk