HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Dávid Bondra: Nie som ako oco. Dal v NHL viac gólov ako ja na tréningu
zdroj: Dávid Bondra a Peter Bondra. (tasr)

Dávid Bondra: Nie som ako oco. Dal v NHL viac gólov ako ja na tréningu

„Can I sometimes use English to help myself?“ opýtal sa na úvod rozhovoru sympatický mladík, ktorý sa narodil v Poprade, no detstvo strávil v americkom Annapolise. Absolvent fakulty biznisu so zameraním na financie na Michiganskej univerzite Dávid Bondra v 25 rokoch vystupuje ako rozumný a pokorný muž. O drese s dvojkrížom na hrudi hovorí ako o splnenom sne, o Poprade ako rovnovážnom druhom domove. „Ja som Dávid Bondra, syn slávneho Petra. Nie som tu, aby som ho prekonal. Som tu, aby som vytvoril vlastný odkaz,“ hovorí exkluzívne pre HOKEJ.sk.

Ako chutila reprezentačná premiéra vo dvoch zápasoch proti Švédsku (3:6 a 1:7)?
„Hrať za Slovensko bolo splnením sna. Mal som už kúpené letenky do USA, nomináciu som neočakával. Z debutu som bol nervózny, no prevládalo nadšenie. Keď hrali hymnu, mal som husiu kožu. Duely proti kvalitným Švédom mi ukázali, kde sa môžem zlepšiť. Nastavili mi zrkadlo, aká je medzinárodná úroveň. Švédi sú niekde inde, my sme tam mali mladý tím. Z prehier v úvode prípravy netreba robiť tragédiu.“

Nastúpili ste s číslom 12, ktoré mal otec na chrbte, keď v roku 2002 rozhodol o jedinom titule majstrov sveta pre Slovensko. Cítite ťarchu Bondrovej dvanástky?
„Ako chlapec som otca sledoval v národnom tíme, chcel som ho nasledovať. Väčšinu života som trávil v Amerike, no som hrdý Slovák. Vždy si vyberám otcovu dvanástku. Vzhliadam k nemu nielen ako k hokejistovi, no i človeku. Rovnaké číslo nosí i brat Nicholas, je to pre nás špeciálna pocta.“

Porovnávaniu s otcom a nálepke „syn Petra Bondru“ ste sa najmä v začiatkoch nevyhli. Pomohlo vám to alebo uškodilo?
„Mám to tak celý život. On bol niekde inde. Mám šťastie, že môžem byť z polovice alebo z 25% dobrý ako on. Hokejovo si nie sme podobní. Som viac silový útočník. On mal úžasnú strelu, ja som dobrý korčuliar. Úprimne, porovnania s otcom ma nezaujímajú. Hrám hokej, bavím sa, som zdravý a šťastný. Navyše, dlho som nevedel, aký bol vlastne dobrý. Až keď som dospel, uvedomil som si, čo dosiahol. Dovtedy pre mňa nebol výborný hokejista, bol proste oco ako každý iný.“

Keď v roku 2002 gólom rozhodol o zlate z Göteborgu, mali ste deväť rokov. Kde ste sledovali finále s Ruskom?
„Nesledoval som, bol som v škole (smiech). Až mama mi po návrate domov vravela, že strelil víťazný gól. Hľadal som si ho na Youtube, pretože v USA tuším zápasy nevysielali. Našiel som, ako ľudia skákali na námestí v Bratislave. Pochopil som, že to bolo niečo veľké. Niečo, čo pre slovenský hokej veľa znamenalo. A stále znamená. Je tomu už šestnásť rokov, mnohí hovoria o Göteborgu ako o včerajšku.“

Bolo by asi jednoduchšie, keby ste sa volali Novák a neboli zaťažený ťarchou odkazu vášho otca...
„Bolo, samozrejme. Tak sa však na to nepozerám. Čo dokázal otec, je skvelé, som naňho pyšný. Ja som Dávid Bondra, syn slávneho Petra. Nie som tu, aby som ho prekonal. Som tu, aby som vytvoril vlastný odkaz. Nie každý má talent a šťastie ako otec. Uvedomovali sme si to, preto bola na prvom mieste škola. Vyštudoval som, teraz sa naplno venujem hokeju. Keď s ním raz bude koniec, vrátim sa do Ameriky a uplatním svoje vzdelanie.“ 

Ostatné dve sezóny ste odohrali v Poprade. Čo bude ďalej?
„Ponúkli mi kontrakt, no ešte je skoro. Teraz sa sústredím na najšťastnejšiu periódu mojej kariéry - v národnom tíme. Potom si s rodinou sadneme a dohodneme, čo ďalej.“

tasr

Vaším snom je naďalej NHL. Nie je do nej z Popradu ďaleko?
„V tomto momente je to vzdialený sen, no vidím sa v nej ako každé americké dieťa, ktoré si kedy nazulo korčule. Keď otec hrával za Washington, bol som na takmer každom domácom zápase. Chcel som ju pre seba tiež. Z NCAA bolo do NHL asi bližšie ako teraz z Popradu. Prioritou však vtedy bolo vzdelanie, navyše som pre zranenia a dve operácie dva roky nehral. Vo štvrtom roku v NCAA som dostával štyri minúty na zápas, hral vo štvrtej formácii. Mohol som vymeniť univerzitu za inú, kde by som dostal viac priestoru, no chcel som titul z Michiganskej.“ 

Žili ste vo Washingtone či Chicagu, ktoré sú väčšie než Slovensko. Ako ste sa zabývali v 50-tisícovom Poprade?
„Odmala som tu trávil každé leto. Priznávam, že sa mi sem nechcelo. Chcel som zostávať s kamošmi v USA. Ako starší som si uvedomil, že rodina je najviac. Dnes môžem povedať, že mám dva domovy. Nad jedným sa týčia prekrásne Tatry. Som pyšný, odkiaľ pochádzam. Slovensko predstavím i svojim deťom, keď ich raz budem mať.“ 

Máte 25 rokov, váš otec mal v tomto veku na konte cez sto gólov i asistencií v NHL. Bude možné sa mu niekedy priblížiť?
„Ja nemám toľko gólov ani na tréningu (smiech). Seriózne, to, čo otec dosiahol, sa podarí len hŕstke. Z môjho pohľadu, ešte viac dokázal mimo ľadu. Spoločne s mamou zo mňa vychovali človeka, akým som dnes. Som im za to vďačný. Ďakujem, oco. Ďakujem, Peter Bondra.“

„Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a záznamov zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.”

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: MS 2018

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk