HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Nitra mu ležala pri nohách, v Kazachstane naháňal vlak
zdroj: jäzva

Nitra mu ležala pri nohách, v Kazachstane naháňal vlak

Bránku „corgoňov“ spod Zobora už strážilo veľa zvučných mien. Arturs Irbe, Robert Kristan, Marek Čiliak, Michal Valent či naposledy Nathan Lawson. Len málo brankárov si však získalo miesto v srdciach nitrianskych priaznivcov tak výrazne, ako sa to podarilo 38-ročnému rodákovi z Uherského Hradišťa Vlastimilovi Lakosilovi.

Český gólman prišiel do Nitry z Prostějova prvýkrát už počas sezóny 2005-06 a hneď vo svojom prvom slovenskom play-off zaznamenal v trinástich zápasoch bilanciu 1,92 inkasovaného gólu a úspešnosť zásahov vyše 92 percent. Nebyť pamätného odvolania trénera Antonína Stavjaňu počas série proti Žiline (GM Plandora mu vyčítal rokovanie so Slovanom), mohla byť možno Nitra majstrom už vtedy.

Neskôr sa Lakosil pod Zobor vrátil ešte trikrát a Nitra v ňom mala vždy svoju istotu. Keď prichádzal počas sezóny 2015-16 zo škótskeho Dundee, mal byť len tichou dvojkou pri Michalovi Valentovi. Napokon to však bol práve on, kto sa stal hrdinom slávnej série zo šiesteho finálového zápasu na ľade Banskej Bystrice. Za nerozhodného stavu 2:2 vychytal deväť z desiatich samostatných nájazdov a ako prvý brankár histórie vychytal pre Nitru titulový zápas.

„Bolo to vtedy veru poriadne dlhé. Pamätám si, že v prvých ôsmich sériách strelili góly iba Mišo Handzuš a Marek Slovák. A v deviatej sérii potom rozhodol Jamie Milam. Krásna spomienka a bohvie ako by to dopadlo, ak by sme ten zápas vyhrali doma. Asi by spadla hala. Podstatné však bolo, že sme ten titul získali. To bolo hlavné,“
spomína po rokoch s iskrou v oku Lakosil pre hokej.sk na zlaté momenty z roku 2016. 

Vlastimil Lakosil
TASR (TASR)


Status hlavného hrdinu v maske mal pritom pôvodne patriť Michalovi Valentovi. Ten bol počas celej sezóny oporou modro-bieleho tímu a počas sezóny odchytal až 61 zápasov. Keď však dostal Lakosil v play-off šancu, sálala z neho istota a pokoj. Už v sérii proti Žiline vychytal čisté konto a v piatich dueloch vyraďovacej časti zneškodnil vyše 94 percent striel (priemer inkasovaných gólov 1,74).

„Asi to tak malo byť. Ja som bol zmierený s tím, že Mišo je našou jednotkou a navzájom sme si priali. V tom play-off sa to však potom prestriedalo a rozhodujúci zápas vyšiel na mňa
,“ usmieva sa s odstupom pár rokov český brankár, ktorý predviedol v spomínanom šiestom finálovom súboji rovných 40 úspešných zákrokov. Pred najdôležitejším zápasom nitrianskej histórie bol pritom pokojný, ako keby išlo len o nejaký prípravný duel. „Bral som sa ako dvojka, dlhší čas som nechytal a keď prišla šanca, tak som si to chcel užiť. Iste, vedel som, že v hre je veľa, ale bol som vtedy naozaj uvoľnený a necítil som nejaký tlak. Ak mám povedať pravdu, tak mne došlo až neskôr, aká veľká vec to vlastne bola. Človek si potom užíval tie krásne oslavy v meste a všade sme cítili obrovskú radosť ľudí. Kvôli takým pocitom robíme šport.“

Okrem Nitry pôsobil Lakosil na Slovensku po dve sezóny aj v Martine a v Skalici. Paradoxom je, že oba tieto kluby momentálne v Tipsport lige chýbajú.

„Na oba tieto kluby spomínam veľmi rád. Mali sme tam vtedy kvalitné tímy s kvalitnými trénermi a v oboch prípadoch sme zažili výborné základné časti. S Martinom sme získali Kontinentálny pohár. Škoda, že to nevyšlo lepšie v play-off, v Skalici som sa vtedy zranil. Stretol som sa tam však so Žigom Pálffym a to bola pekná skúsenosť. Keď sa na to pozriem teraz, tak je obrovská škoda, že oba tieto kluby už zmizli z extraligovej mapy. Som presvedčený o tom, že tam patria,“
konštatuje Lakosil. 

Vlastimil Lakosil
jäzva (jäzva)


Slovenskou jednotkou v jeho srdci je však rozhodne Nitra. Pod nitriansky hrad prichádzal počas svojej kariéry celkovo štyrikrát a on sám by sa nebránil ani piatemu návratu.

„Nikdy nehovor nikdy. Keď som prišiel z Česka na Slovensko prvýkrát, tak to bolo práve v Nitre. Potom som sa viackrát vrátil a napokon som tam aj skončil. Nitra bola teda vždy miestom, ktoré mi prialo. Uvidíme po kariére. Ak sa rozhodnem pre trénerskú prácu a oslovila by ma Nitra, tak by som bol iba rád,“
naznačuje zaujímavú možnosť pre budúcnosť 38-ročný brankár.

V tejto chvíli je však ešte stále aktívnym hráčom a masku sa ešte na klinec zavesiť nechystá. V čerstvo skončenej sezóne pôsobil v českej tretej lige v tíme zo Šumperka, no tú budúcu strávi opäť v zahraničí.

„Pred pár dňami som sa dohodol s Czikszeredou a čaká ma tak Erste Liga. Beriem to ako ďalšiu výzvu a celkom sa na to teším,“ pokračuje pre hokej.sk skúsený brankár, ktorý okrem Slovenska legionárčil aj v Nemecku, Kazachstane, na britských ostrovoch a v Rumunsku. 

Vlastimil Lakosil
jäzva (jäzva)


„Najväčšou exotikou bol Kazachstan,“ vraví Lakosil bez zaváhania. „To bolo veľmi špecifické a ak tam niekto nebol, tak si to nedokáže ani predstaviť. Raz sme napríklad mali ísť na zápas vlakom, no ten nám ušiel. Nabalili sme sa teda späť do autobusu a začali sme stíhať ten vlak. Napokon nás počkal na jednej stanici, prestúpili sme doň a pokračovali sme ďalej na zápas.“

Medzinárodne ostrieľaný brankár však už pomaličky začína myslieť aj na zadné vrátka. Hokeju chce ostať verný a aj preto už začína koketovať s trénerským remeslom. Počas posledného víkendu sme ho zastihli v košickej Crow aréne, kde vypomáhal ako tréner v rámci brankárskej školy Rastislava Staňu a Jakuba Miku.

„Chalani s tým začali pred tromi rokmi a teraz oslovili aj mňa. Keď ma oslovil Jakub Miko, tak ma to zaujalo a preto som to vzal. Je to pre mňa nová výzva, aj keď som už trošku vypomáhal aj v rámci hokejovej akadémie v Trenčíne. Sám som zvedavý, ako mi to pôjde a či ma to bude baviť. Chcel som to jednoducho skúsiť s mladými brankármi a ak sa v tom nájdem, tak by to mohla byť náplň mojej činnosti po ukončení kariéry,“ naznačuje V. Lakosil. 

Vlastimil Lakosil
jäzva (jäzva)



Spoločne s ďalšími brankárskymi špecialistami sa snaží odovzdať novej generácii hokejistov v betónoch v prvom rade rokmi nazbierané skúsenosti.

Ukazovať im veci týkajúce sa techniky, čítania hry a dôraz kladieme na detaily. Z detailov je totiž tvorený celok. Dôležitou vecou však je, aby si to chlapci užívali. Ak vás to baví, tak ide všetko prirodzenejšie, ako keby ste sa mali do toho nútiť,“ zdôrazňuje majster Slovenska a vicemajster Kazachstanu.




On sám začínal ako samouk a podobné odborné vedenie novej generácie vníma ako obrovskú výhodu mladých brankárov. „Je to veľký rozdiel. Keď som začínal ja, tak tréner brankárov bol veľkou vzácnosťou. Je tu iná doba, iný prístup, kluby majú vo svojich radoch špecialistov a aj podobných kempov je už celkom dosť. Mladí brankári majú teda výrazne lepšie podmienky pre svoj hokejový rast.“

Mimochodom, bol by Vlastimil Lakosil rád, ak by raz jeho zverenci chytali štýlom vlastným jemu samému? „Nechcem, aby z nich boli brankári ako Lakosil. Ja som začínal ešte starým štýlom a všetko som to v priebehu rokov prekopával. Od nich by som chcel, aby si každý našiel svoj štýl a aby mu potom veril. Neexistuje totiž univerzálna brankárska technika, ktorá by priniesla úspech každému. Ak veríte svojim výkonom, tak je jedno, akým štýlom to robíte,“ dodáva pre hokej.sk Vlastimil Lakosil.


Kemp Staňa a Miko (24 obrázkov v galérii)

Najnovšie z klubu: Nitra

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk