HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Šerbatov spával v krabici, s jednou zdravou nohou sa dostal do KHL. Ďalšia kapitola v NHL?
zdroj: Eliezer Šerbatov. (EŠ-instagram)

Šerbatov spával v krabici, s jednou zdravou nohou sa dostal do KHL. Ďalšia kapitola v NHL?

„Prečo žiadam o azyl v Kanade? Môj syn bude nová desiatka Montrealu Canadiens. Nový Guy Lafleur.“

„Imigračný pracovník si nás šokovane premeral, videl rodičov s troma deťmi na rukách. Nehovorili sme anglicky ani francúzsky, vo vrecku sme mali 25 dolárov a ja - podľa otca nový Lafleur - som mal dva roky. Napriek tomu nám umožnil vstúpiť do krajiny a bol to rovnaký človek, ktorý nám ukázal, kam ísť, kde a čo vybaviť,“ spomína prvý izraelský hokejista v KHL a v minulej sezóne útočník HC Slovan Bratislava Eliezer Šerbatov na začiatok svojho pozoruhodného príbehu, ktorý vlani v decembri vyrozprával exkluzívne pre HOKEJ.sk.

Ani neviem ako, no pamätám si, že do svojich deviatich rokov som spával vo veľkej krabici od cigariet Marlboro. Na postieľku sme nemali. Otec vyštudoval inžinierstvo v Moskve, matka má taktiež vysokú, v Kanade to však nemohli uplatniť. Oco by rodinu nikdy nenechal padnúť na dno, začal robiť v pizzerii. S mamkou koľkokrát nejedli, aby sme mali so staršími bratmi čo do úst. Mama začala vyučovať korčuľovanie, to ona zo mňa spravila hokejistu. Prvý rok na ľade som bol úplná sr**ka - najhorší hráč. Hokej je šport bohatých, my sme nimi neboli. Otec hovoril: „Ako môžeme vyhadzovať peniaze na toho chlapca, veď sa nevie ani korčuľovať.“ Mama bola v Rusku korčuliarska špička, po roku tréningov s ňou som bol najlepší hráč tímu. Trénuje ma dodnes. Je prekrásne tráviť s ňou letá na ľade. Aj keď, to, že som jej syn, má u zadku. Keď povie sto klikov, spravím sto klikov, inak hokejkou zozadu na stehná. Nikdy mi nepomohla s úlohami do školy, no na ľade makáme ako šialenci. Milujem ju nadovšetko a je príčina, prečo nemám dlhodobú známosť. Necháva si ma pre seba a prízvukuje, že mám ešte čas. Mama je môj idol. Začínala lekciami zdarma pre ruské deti, len aby si spravila meno. Dnes je kanadská jednotka v power skatingu, trénuje mnoho hráčov z NHL.

Môj otec je najviac pokorný a familiárny chlapík na svete. Keď som mal desať, hrával som s takou srač**vou hokejkou z dvoch častí. Potom prišli s novou technikou, palice začali robiť z jedného kusu. Bol som smutný, že ju nemám, otec mi ju teda za posledné peniaze kúpil. Šiel som sa zblázniť. Strieľal som, dával góly. Robil som všetko, aby bol pyšný. Pár dní po jej kúpe som vypálil pecku a zlomil ju. Prišiel som za ním na kolenách s plačom, že mi to je ľúto. Vedel to, s pokojom povedal, že to bude fajn. Ako si vážil pokoru a tvrdú prácu u seba, robil to aj u iných. A pre nás by sa strhal. Odviezol nás ráno na tréning v MMA, sledoval ho, potom šiel do práce, z nej odbehol a vzal ma na hokej, ktorý si taktiež pozrel, a vrátil sa do roboty. A takto dookola každý deň. Všetka tá podpora a starostlivosť rodičov sa preniesla na nás s bratmi. Najstarší sa vzdal kariéry v MMA - aj keď by dokázal poraziť kohokoľvek. Chránil nás a venoval sa rozvoju našej akadémie zmiešaných bojových umení. Tá je dnes najprestížnejšia v Kanade. Pripravujú sa v nej borci ako David Lemieux, Eddie Alvarez, Vitor Belfort, navštívil ju aj boxerský tréner Conora McGregora.

Najstarší brácho okrem iných trénuje prostredného Yoniho. Ten je vo svojej kategórii svetová osemnástka a jednotka v Kanade. Je to najväčší dríč na svete. Môže sa zdať, že vám hovorím len o tom, ako sme najlepší vo všetkom, čo robíme, no to je výchova našich rodičov. Prečo niečo robiť, keď v tom nemôžete byť najlepší? Viete si potom predstaviť tie príšerné sparringy s Yonim... Som mladší, väčší, silnejší - ako Ivan Drago. On je Rocky Balboa, aj keď nie tak starý. Nezaujíma ma, že je profi bojovník, nenechám sa predsa poraziť svojím nižším bratom. Navyše, nebyť hokejista, venujem sa MMA. Zápasil som od svojich siedmich, mám niekoľko pohárov a pásov. Ani dnes nemám problém sparrovať s profíkmi. Minulé leto sme si s Yonim dávali šprinty. Tréner prízvukoval, nech ideme na 80%. Prvé dva som vyhral, tretíkrát bol rýchlejší Yoni. Do riti. Okay, rozhodujúci šprint. Všetko je povolené. Ideme na sto percent, keď zrazu ma pichne v stehne. Výsledok? Natiahnutý harmstring, ktorý mi prerušil prípravu na dva týždne. Brat sa v rámci nadsádzky len smial: „Vidíš, nemáš šancu ma poraziť.“ To je bratská rivalita na 80%...

Jazva po operáciách ťahajúca sa ľavou nohou Eliezera Šerbatova. (Erik Farkaš)

Keď som mal štrnásť rokov, bolo to vážnejšie. Mal som problém s kĺbovým spojom v ľavom kolene. Unikala mi odtiaľ tekutina, doktori sprvu nevedeli, o čo ide. Absolvoval som dve operácie, no problémy sa vrátili. Pri tretej mi odobrali časť kosti, odstránili vodu. Problém vyriešili, no nerv bol po troch operáciách v priebehu dvoch rokov nenávratne poškodený. Od kolena nadol som prišiel o cit, kontrolu svalstva. Noha je prakticky mŕtva, nedokážem ju zodvihnúť. Bez ortézy neviem chodiť, aby som nezakopával a nepadal. No čo som mal robiť, vzdať sa? Hokej je predsa moja vášeň. Všetky tie útrapy zocelili moju vôľu a odolnosť. Je to motivácia - dokázať, že aj s jednou nohou som schopný všetkého, čo ostatní. A pozrite sa. Dnes som jeden z najrýchlejších korčuliarov v tíme a možno i KHL. Tá bola mojím snom ešte keď som hral izraelskú ligu. Vtedy som každého priam až iritoval slovami o tom, že ju raz budem hrať. Neviem, prečo som si bol tak istý. Izraelčan, najnižší týpek na ľade s jednou nohou. Šialené. Len si vypočujte, ako to znie. Nečudo, že mi nik neveril.

Ešte pred štyrmi rokmi som hral druhú francúzsku ligu. Aj keby som bol v prvej, je to na ho*no. Kto iný sa z takejto súťaže dostal do KHL? Nechcite, aby som pohľadal, akú výplatu som vtedy dostával. Moji spoluhráči mali prácu, hokej bol len hobby. Ja som bol iný, opakoval som, že raz budem hrať v KHL. Keď to tréner počul, tváril sa: „Čo? Vie ten chalan, o čom vlastne točí?“ Prešli štyri roky a teraz tu robím rozhovor pod logom Slovana Bratislava. Ten izraelský krpec z druhej francúzskej ligy s jednou nohou. Obeta, priateľu. To je za tým. Si pripravený zlyhať, plakať, krvácať? Potom si pripravený uspieť. Boh nezostúpi na zem a nedá ti milión dolárov: „Tu máš, uži si.“ Nie. Veľa úspešných ľudí čelilo výsmechu, boli označovaní za niktošov. No ani úspech ťa nemôže zastaviť. Rád si vytváram citáty, hrám sa so svojou mysľou. Môj obľúbený znie: „Úspech nie je, keď sa tam dostaneš, úspech je, keď tam vytrváš.“

Ľudia mi teraz hovoria: „Chlape, zmákol si to. Máš úspech, si bohatý.“ No teraz musím práve vytrvať, udržať si svoje miesto v KHL. A peniaze? O tom hokejový život nie je. Testovať hranice svojej mysle a schopností v snahe dosahovať svoje ciele a sny. To je život. Nepremárnite ho tým, že si budete večer líhať s myšlienkou: „Okay, čo zajtra? Hm, ďalší deň v práci...“ Buďte sami pre seba vyzývateľom. Keď moja rodina prišla do Kanady, nemala nič. A dnes? Šerbatov nie je len meno, no aj značka. Máme hokejovú školu, MMA akadémiu, predávame športové potreby. Ľudia si nás vážia pre našu pokoru. Meno Šerbatov vďaka tvrdej práci každého z nás niečo znamená. Čo sme od spoločnosti dostali, snažíme sa jej vrátiť. Platí to aj u mňa, nikdy neodmietnem fanúšikov či médiá. Možno aj preto bol ku mne hokejový život štedrý. Mám 26 rokov, bohvie, čo ma ešte čaká. NHL? Ľudia hovoria, že na to nemám. No iní mi to isté tvrdili o KHL, keď som hral nižšiu súťaž vo Francúzsku. A, do pekla, porovnajte si jednotlivé vzdialenosti. Čo znie neuveriteľnejšie? Hrať za Montreal, kde je môj domov, by bolo... Vau. Dnes viem len to, že nikdy neprestanem pracovať na tom, aby som bol lepší človek, hokejista, kamarát, člen rodiny. Kto môže tomu izraelskému krpcovi z druhej francúzskej ligy s jednou nohou povedať, že je niečo nemožné? A kto som ja, aby som mu to povedal?

Najnovšie z klubu: Slovan Bratislava

Pozri viac

Najnovšie z ligy: KHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk