HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Lúčiaci sa Kutálek zaženie smútok za hokejom pri heligónke
zdroj: fb/HK Skalica a jäzva

Lúčiaci sa Kutálek zaženie smútok za hokejom pri heligónke

Za vrchol svojej kariéry považuje štyri finálové účasti v slovenskej extralige. Do veľkého hokeja ho v sezóne 2008/09 vytiahol v Skalici Peter Oremus. Dovedna nastúpil útočník Tibor Kutálek v našej najvyššej súťaži na 598 zápasov (s bilanciou 147 gólov a 181 asistencií), v drese Košíc a Nitry sa tešil z majstrovského titulu. Pred sezónou sa vrátil späť do rodnej Skalice, kde v nedeľu ukončil svoju zaujímavú hokejovú kariéru. Hokej.sk sa s ním o tom všetkom porozprával.

KEĎ TI PLATNIČKA POVIE "NIE"

Aké to bolo, keď ste sa dnes ráno zobudili a nemuseli ste sa náhliť na tréning?
„Zvláštne. Človek má teraz viac voľného času. Za tie roky hokejového kolobehu som bol zvyknutý ísť každý deň doobeda na tréning, ale časom to opadne a človek sa do toho dostane.“

Asi ste si nepredstavovali, že v 31 rokoch budete bilancovať svoju hokejovú kariéru...

„Nikdy som nad tým takto neuvažoval, nemal som víziu hrať do 40 rokov. Samozrejme, takto skoro som neplánoval skončiť. Bohužiaľ, situácia je taká, že na vrcholový šport to už nie je. Žezlo som prenechal zdravým chlapcom, ktorí majú skalickému hokeju čo ponúknuť. V nedeľu sme sa rozlúčili a myslím si, že to je správne rozhodnutie.“

Po tohtosezónnych pätnástich zápasoch v drese Skalice máte na konte štrnásť kanadských bodov. To nenasvedčuje tomu, že by ste mali zavesiť korčule na klinec. Naozaj ste už tímu nemali čo ponúknuť?

„Do Skalice som neprišiel s vidinou zbierania bodov. Chcel som chlapcom prispieť skúsenosťami, či už v šatni alebo na ľade. Osobne som cítil, že to nebolo ideálne, frustrácia z bolesti chrbta bola na mne vidieť. Vôbec by som sa na to nepozeral tak, že som nazbieral nejaké kanadské body. Hra nebola podľa mojich predstáv a keď nemám byť stopercentne prospešný pre mužstvo, tak to nie je dobré siliť.“

Tibor Kutálek
Tibor Kutálek sa lúči s aktívnou hokejovou kariérou (foto: fb/HK Skalica)

Koreňom vašich zdravotných problémov je chrbát, konkrétne platnička, ktorú vám v novembri 2016 aj operovali. Ani to dostatočne nepomohlo?
„Hoci dopadla operácia dobre, problémy úplne neustúpili. Som rád, že mi zranenie nezasahuje do bežného života, ale pri plnej záťaži ma limitovalo.“

Je možné, že by ste po pauze opäť ohlásili návrat na klziská?

„Od vedenia klubu a trénerov som dostal ponuku, aby som to po určitom čase opäť vyskúšal. Po minulej sezóne som však mal štyri mesiace prestávku a nepomohlo to. Myslím si, že by to ďalší mesiac nenapravil a už keď som povesil korčule na klinec, tak to nebudem meniť. Začína sa pre mňa nová kapitola v živote, zameriam sa viac na rodinu a deti.“

TOP BOLI DVA MAJSTROVSKÉ TITULY

Boli vrcholom vašej kariéry dva majstrovské tituly, najskôr v drese Košíc v sezóne 2014/15 a o rok neskôr v drese Nitry, keď boli vašim finálovým súperom vždy hokejisti B. Bystrice?
„Každá sezóna mala svoje špecifické momenty. Či už v Skalici, Piešťanoch, Košiciach alebo v Nitre. Všade boli nejaké pozitívne, ale aj negatívne veci. Vždy sa lepšie spomína na to pekné a bolo toho dosť. Najkrajšie momenty sa mi spájajú práve s finálovými účasťami. Spoznal som vynikajúcich hokejistov a videl som vrcholový šport aj z vyšších pozícií. Všetko sa to zakončilo titulom v Košiciach a potom v Nitre. Boli to pre mňa top momenty kariéry.“

Do povedomia verejnosti ste sa dostali vo vašej premiérovej extraligovej sezóne 2008/09 šarvátkou s Kudělkom, video stále koluje na internete, ešte si ho občas pozriete?

„Je pravda, že to na mňa kamaráti pri posedení často vytiahnu. Radi si zaspomíname aj na takéto momenty, tiež to patrí k hokeju.“

zdroj: youtube.com - takto sa dostal prvý raz vážnejšie do povedomia verejnosti, neskôr sa prezentoval hlavne hokejovými zbraňami.

EŠTE SI RAZ ZAHRAŤ SO ŠÁTEKOM...

Ako rodený Skaličan ste sa stali miláčikom tamojšieho publika, hneď vo svojej prvej seniorskej sezóne ste si zahrali finále. Ako ste sa vysporiadali so vzrastajúcou popularitou?
„Ja som si to nepripúšťal. Obľúbení sme boli viacerí, na ľade som vtedy tvoril dvojičku s Mišom Šátekom, spolu sme vyrastali. Spätne si nepamätám, že by som sa s tým musel špeciálne vyrovnávať. Boli sme mladí, bez záväzkov a jednoducho sme si to vtedy užívali. Žili sme si svoj sen. Hrať s takými hokejistami, akými boli Rybár, Zálešák či Pálffy, bolo pre nás obrovským zážitkom. Aj teraz v nedeľu som pri rozlúčke mohol vidieť, že ľudia na štadióne ocenili moju dlhoročnú tvrdú prácu a veľmi si to vážim. Ešte som sníval o tom, že si v Skalici opäť zahrám spolu s Mišom Šátekom a leží mi na srdci, že sa to už nestane. Z toho je mi smutno."

Vaša kariéra je úzko prepojená s trénerom Petrom Oremusom. Pod jeho vedením ste debutovali v extralige, potom vás viedol v Košiciach. Keďže pôsobil viacero sezón aj ako asistent reprezentačného trénera, nepodpichujete ho pri stretnutiach, že vás nepovolal do najcennejšieho dresu?
„(Smiech) Počas svojej trénerskej kariéry nabral obrovské skúsenosti, občas sa stretneme, pozdravíme sa a prehodíme zopár slov. Spomínam si aj na jednu príhodu. Keď sme mali dobrú náladu, tak sme mu s chalanmi zavolali. Povedali sme mu, že sme pripravení prísť do reprezentácie a čakáme na jeho telefonát. Samozrejme, bolo to v rámci srandy. Vždy som hovoril, že hoci som v reprezentácii ani nezačal, tak som v nej už aj skončil.“

Jedna etapa vášho života sa skončila, máte predstavu, čo budete teraz robiť?

„Nebol žiadny nadpozemský hokejista, žil som normálny život. Teraz vynechám len to, že nebudem chodiť pravidelne na tréning, ale namiesto toho do práce. Uvidíme, kde ma život v budúcnosti zavedie. Ak by sa naskytla taká možnosť, možno sa vrátim v nejakej forme k hokeju. Teraz od neho vypnem a povenujem sa veciam, ktoré mi počas kariéry neboli umožnené.“

Keď vám bude smutno za hokejom, vytiahnete zo skrine heligónku?

„Ale áno, v sobotu sme si zaspievali a zahrali. Chalanom som povedal, že ak budú mať vianočné posedenie, tak sa tam sám pozvem a trošku si pri heligónke zaspomíname a zaspievame."

"Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým mojim bývalým spoluhráčom, trénerom, kamarátom a rodine, že to so mnou vydržali.“

zdroj: youtube.com - takto sa Tibor Kutálek obracia s heligónkou

KTO JE TIBOR KUTÁLEK: Narodil sa 14. novembra 1986 v Skalici. Tam začal robiť aj svoje prvé hokejové kroky, ktoré ho v tínedžerskom veku doviedli až do zámoria. Po skusoch v NAHL sa vrátil späť na Slovensko. Skalického trénera Petra Oremusa natoľko zaujal, že ho v sezóne 2008/09 priviedol z Trnavy späť na Záhorie. V zeleno-bielom drese okúsil hneď vo svojej prvej extraligovej sezóne finále. Na ľade v tom čase tvoril nerozlučnú dvojičku s Michalom Šátekom. Po šiestich sezónach strávených na Záhorí prestúpil pred sezónou 2014/15 do Piešťan. Odtiaľ si ho počas play off stiahol k sebe do Košíc opäť tréner Oremus a pod jeho vedením sa tešil zo svojho premiérového ligového titulu. O rok sa mu na krku ligotala ďalšia zlatá medaila, tentoraz ju získal v nitrianskych farbách. Pred touto sezónou sa vrátil späť do Skalice, kde v nedeľu 4. novembra, po dlhodobých problémoch s chrbtom, ukončil aktívnu hokejovú kariéru.

Tibor Kutálek hrá na heligónke
Tibor Kutálek oslavuje zisk majstrovského titulu v drese Košíc (foto: jäzva)

Najnovšie z klubu: HK Skalica

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 1. liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk