HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Bartoš už psíka z útulku má, na Habala dcérkine psie oči nezabrali
zdroj: foto jäzva

Bartoš už psíka z útulku má, na Habala dcérkine psie oči nezabrali

Po dopoludňajšom tréningu si mohli užívať siestu v teple domova, či navštíviť s najbližšími vianočné trhy. Košickí hokejisti sa namiesto toho rozhodli pomôcť psíkom, ktoré stratili svojich majiteľov, alebo si ich ani nikdy nenašli.

„Veľmi nás to prekvapilo,“ zareagovala na návštevu hokejistov v košickom útulku jeho vedúca Romana Šerfelová. „Z návštevy hokejistov však máme veľkú radosť a najviac sa tešia naši „útulkáči“, ktorých mládenci vyvenčili. My v útulku sme vďační za každú pomoc.“

Vyvenčiť mohli hráči HC Košice iba obmedzený počet „havkáčov“, tým ostatným však určite pomôžu dary, ktoré so sebou „oceliari“ do areálu pri Haniske priviezli. Nechýbala samozrejme strava, klubový lekár Jozef Kubašovský prispel dekami, ktoré zahrejú počas mrazivej zimy. 


V košickom útulku sa momentálne starajú o približne dve stovky psov, pričom 60 až 70 sa nachádza v dočasnej opatere. „Len dnes nám pribudlo ďalších šesť psíkov a prírastky do útulku sú bohužiaľ stále väčšie ako úbytky. My by sme boli najradšej, ak by si každý z týchto psíkov našiel milujúceho majiteľa,“ poznamenala R. Šerfelová, ktorá má so svojimi kolegami práce vyše hlavy. V kuchyni pripravujú denne desiatky kilogramov potravy. „Je to určite náročné. Každý deň sa musíme starať o kŕmenie, veterinárnu starostlivosť, chodíme na výjazdy.“

Príčiny „klientských prírastkov“ v útulku sú rozličné. „Najčastejšie prípady sú tie, že si ľudia kúpia šteniatko a keď im vyrastie, tak sa mu nestačia venovať. Počet psíkov na uliciach narastá a ľudia stále málo sterilizujú psov. Bez toho sa situácia v tejto oblasti nezlepší,“ apeluje vedúca košického útulku. 


Najkrajšou pomocou pre týchto psíkov je prísť a vziať si nejakého domov. Asistent trénera HC Košice Peter Bartoš tak pred časom urobil a neľutuje.

Áno, nášho psíka sme si našli práve v tomto útulku. Volá sa Bruno a poslúcha v rámci možností. „Dobrým zvykom“ z útulku naučil aj nášho druhého psíka, ktorý sa po smrti svojho bývalého „parťáka“ viditeľne opúšťal. Aj preto sme vytvorili nový párik a obaja si rozumejú aj s našimi mačkami. My sme taká rodina, ktorá miluje zvieratá a preto ich máme doma naozaj veľa,“ prezradil päťnásobný majster Slovenska, ktorí nabáda záujemcov o zisk domáceho miláčika k rozvahe. „Je to na zvážení každého človeka, ale ak niekto naozaj uvažuje o psíkovi, tak by mal prísť práve tu. Určite by si tu vybral a získal by verného spoločníka.“

„Potajomky dúfame, že si pán Bartoš vezme aj druhého psíka a pridajú sa k nemu aj nejakí jeho zverenci,“
rozosmiala sa Romana Šerfelová. „My im určite držíme palce a bolo by veľmi pekné, ak by sa k nám vrátili na jar aj s majstrovskou trofejou. To by bola krásna miska na granule pre našich psíkov.“

HC Košice v psom útulku (76 obrázkov v galérii)

Veľa nechýbalo a ďalším klientom košického útulku by sa stal aj brankár Vladislav Habal. Medzi psíky zavítal s manželkou a dcérou a malá slečna Habalová robila na tatina „psie oči“.

„Doma by si psíka veľmi želali, ale momentálne na to nemáme priestory a čas. Jedného dňa si ho určite zadovážime, ale teraz ešte nie. Aj keď na mňa dcérka vytvorila silný tlak, pretože psíkov naozaj miluje a prišla si tu na svoje,“
priznal český brankár v službách HC Košice. 


Keď už doma psíka nemajú, potešili sa aspoň možnosti vyvenčiť jedného chlpáča z útulku. Aj keď počas tých niekoľkých desiatok minút na vlastnej koži pocítili, že vlastníctvo psa nepredstavuje iba radosť, ale aj starosť. „Dostal som nejakého zúrivého psa menom Hardy a podľa mňa to bol absolútne najneposlušnejší pes, akého tu v útulku mali. Asi si mysleli, že ho ako pokojný brankár skrotím, ale zatiaľ sa mi to vôbec nedarí,“ pousmial sa Habal.

„Keď človek vidí pohromade toľko psíkov, tak by si určite najradšej vzal nejakého domov a pomohol mu tak k lepšiemu životu,“
nadviazal tréner Roman Šimíček, ktorý si so psami očividne rozumie. Aj počas nášho rozhovoru si ešte zotrieral z nosa sliny, ktorými ho za jeho čas obdaroval jazykom psík spokojne vrtiaci chvostom. Akoby mu hovoril – vezmi si ma domov. „Srdce hovorí áno, ale rozum musí vystaviť stopku. Ja už totiž jedného psíka mám. Z Ostravy som si do Košíc priniesol môjho jazvečíka. Práve s touto rasou som pred mnohými rokmi začínal, neskôr som mal tibetskú dogu, ktorá nám však pred nedávnom zomrela. A tak sme si zaobstarali opäť tohto úžasného profesora.“



Ako nám košický tréner prezradil, v minulosti si už raz zaobstaral psíka z útulku aj on. „Bolo to ešte počas môjho pôsobenia v Amerike. Išlo o anglického settera, ktorého som si potom priviezol domov do Česka.“

Šimíček tak na vlastnej koži pocítil, že adoptovať si dospelého psa je ešte náročnejšie, než vychovať si ho od šteniatka.

„Každému musí byť jasné, že keď majú v útulku niekoľko sto psov, tak sa nemôžu venovať ich výcviku a výchove. Človek preto musí mať s takýmito psíkmi obrovskú trpezlivosť, ale oni mu to potom oplatia obrovskou vernosťou a každodennou radosťou. Takéto psíky potrebujú hlavne lásku a osobne je mi veľmi ľúto, že tu vidím toľko psov, ktorých sa ľudia zbavili. Pes nie je hračka, ale je to živý tvor,
“ dodal vážnejším tónom Roman Šimíček.

Najnovšie z klubu: Košice

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk