HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Roky obety vyvážené pohľadom na syna v reprezentačnom drese
zdroj: foto jäzva

Roky obety vyvážené pohľadom na syna v reprezentačnom drese

Zápasové vystúpenia slovenskej reprezentácie vo švajčiarskom Luzerne sledovalo z tribún aj niekoľko desiatok fanúšikov v slovenských dresoch. Len dvaja z nich však dokázali precítiť, čo všetko musel urobiť každý z reprezentantov, aby si raz mohol zahrať na takejto scéne.

Ladislav Šoltés a Norbert Koch boli počas tónov slovenskej hymny pred zápasom proti olympijskému výberu Ruska poriadne unavení, veď len pár minút pred tým vystúpili z auta po vyše desaťhodinovej ceste. V prípade Šoltésa k tomu treba navyše pripočítať ešte aj cestu vlakom z Košíc do Bratislavy, kde sa jeho cesty spojili s novým kamarátom z Malaciek.

„Som hlavne rád, že Dávid dostal ďalšiu reprezentačnú šancu. Ja za ním cestujem už roky, či už ide o zápasy v extralige, alebo v reprezentácii. Rád ho vždy podporím a mám radosť z každého jeho dobrého výkonu,
“ pustil sa do objasňovania príčin svojej dlhej cesty otec 23-ročného reprezentanta, ktorý už absolvoval nejeden podobný výjazd. „V minulosti som pochodil aj mládežnícke turnaje, ale tentoraz ma oslovil Noro. Chlapci zmonitorovali situáciu, on mi zavolal a dali sme to teda dohromady.“



V prípade Norberta Kocha mal trip do Luzernu v sebe jeden špecifický motív navyše. Pre jeho 22-ročného syna bol zápas proti Rusom vôbec prvým reprezentačným a takýto moment je vždy iba jeden.

„Je to tak. Doma sme si povedali, že takýto moment si vyžaduje mať v Luzerne aspoň jedného zástupcu. Zasadla teda rodinná porada a vyšlo to na mňa. Ja som však veľmi rád. Užil som si prvé reprezentačné zápasy syna i peknú švajčiarsku turistiku. Bolo to teda krásne,“
pousmial sa Norbert Koch, ktorý priznal silu pocitov, ktoré ním zmietali počas predzápasovej hymny. „Nedá sa to popísať. Nervozita bola veľká a toto bol Paťov veľký deň. Videl som, že bol nervózny a videl som tam zápasy, ktoré mohol urobiť lepšie. Ešte si o tom povieme, ale ten zápas proti Rusom bol pre nás určite dňom D.“

Rosandič, Godla, Štrauch, Šoltés, Koch



To, čo cítil otec z tribúny, potvrdil aj samotný obranca v rámci pozápasového hodnotenia v šatni. „Áno, nervozitu som cítil už od rána. V zápase však do toho vybehnete a cítite, že to ide. Napokon som si to celkom užil.“

Spokojnosť mohla po turnaji umocniť aj pochvala zo strany trénerov a generálneho manažéra Miroslava Šatana. Meno Patrika Kocha spomenuli pri svojom hodnotení viackrát. K úplnej dokonalosti chýbal hádam iba premiérový gól.

„Nič také som od neho nechcel,“ podotkol N. Koch. „Syna som sa snažil vychovávať v pokore a skromnosti. Stále som mu vravel, že musí ísť krok po kroku. Podstatné je, že sa do reprezentácie dostal a raz možno príde aj ten gól. Je ešte mladý, tak uvidíme.“

Dlhý trip pod Alpy umožnil otcom sledovať svojich synov v akcii na vlastné oči, ale zároveň im pomohol aj spoznať sa a objaviť čarovný Luzern.

„Mesto je neskutočne krásne a prešli sme si ho kompletne celé. Stihli sme aj nejaké menšie vianočné nákupy, ale to podstatné sa pre nás dialo na štadióne,“ upozornil N. Koch, ktorého syn hráva spoločne so synom Ladislava Šoltésa v Košiciach od sezóny 2016-17. A v hre je teraz aj možnosť, že by si ich chlapci spoločne zahrali aj na majstrovstvách sveta v Steel aréne. V takom prípade by mohol západniar prespať práve u Šoltésovcov. „S Lacom sme sa doposiaľ stretávali len na štadiónoch a takáto dvadsaťhodinová cesta nám pomohla spoznať sa oveľa lepšie. Ak by o teda s tými MS vyšlo, tak by mi možno tú posteľ naozaj zarezervoval. Uvidíme, boli by to veľmi príjemné starosti.“

Koch, Šoltés, Štrauch




Dávid Šoltés toho odohral v porovnaní s Kochom v reprezentačnom drese o máličko viac, no jeho otec Ladislav sa ešte na rozdávanie rád necíti.

 „Pre Dávida to bol tuším piaty reprezentačný štart a my teda ešte nie sme tí, ktorí by mali rozdávať rozumy. Určite sme však rozprávali o hokeji, o reprezentácii, o tom, aké boli naše predošlé skúsenosti,“
uviedol L. Šoltés na margo debát v aute, ktoré prebiehali počas vyše desaťhodinovej cesty.

Ak by sa však podobné rozhovory konali aj počas májových MS, určite by nebol proti. „Šampionát je veľmi ďaleko a bude tam veľký boj o miestenky. Treba však bojovať, šliapať a snažiť sa ukázať. Možné je totiž všetko.“

Obaja mladí hráči sú si veľmi dobre vedomí, že svoje sny si môžu plniť hlavne vďaka svojim rodičom. Bez dlhoročnej podpory svojich najbližších by to do reprezentácie dotiahli iba veľmi ťažko.

„Ak sa pozriem dozadu, tak by som mohol napísať aj jednu zaujímavú knihu,
“ zamyslel sa Norbert Koch. „Veľa nocí mimo domova, presťahovanie sa celej rodiny, ťahanie sa za športom a neskutočné finančné investície. Ani nehovorím o zodratých nervoch a neprespatých nociach. Teraz si však všetci užívame takúto šancu. Hlavou mi preletela celá minulosť a všetky rozhodnutia, ktoré sme urobili v časoch Paťovho detského veku. Celá rodina ho veľmi podporovala, našli sme pochopenie zo strany školy a učiteľov. Tréneri, lekári, fyzioterapeuti. To všetko tvorilo jednu dlhú cestu a ja pevne verím, že sa ešte nekončí. Mladý sa však musí snažiť viac a viac.“




Kochovci obetovali pre svojho syna veľa. V čase, kedy ešte nemohli tušiť, že sa raz stane športovcom profesionálom, sa kvôli nemu presťahovali ako celá rodina do Brna. Hlava rodiny vtedy dokonca obetovala i svoju prácu. Podstúpil by Norbert Koch takúto životnú tortúru ešte raz? „Neviem na to dať odpoveď a až taká jednoznačná by veru nebola. Nebolo to nič jednoduché, miestami to bolo strašné. Som však veľmi rád, že si teraz užívame takýto výsledok. Poznám totiž veľmi veľa chalanov a ich rodičov, ktorí obetovali pre hokej veľmi veľa a nedopadlo to takto pekne. Život musí ísť ďalej, ale ak sa dočkáte odmeny, tak ste veľmi hrdí.“

Stačí jeden pohľad na syna stojaceho počas hymny v reprezentačnom drese a srdce rodiča ďakuje hlave za všetky tie predošlé rozhodnutia. A myšlienkami prebehne aj ľútosť z toho, že to nevidí aj druhá najbližšia osoba. Aj hokejové mamičky však majú svoje predvianočné povinnosti.

Určite by išla aj ona a v minulosti absolvovala veľa mládežníckych turnajov. Teraz sa však chystá na Vianoce a doma má dosť práce,“ objasnil L. Šoltés absenciu Dávidovej mamy v Luzerne. Bezprostredný kontakt so synom však bol vo Švajčiarsku minimalistický aj v jeho prípade. Žiadne spoločné kávičky v center mesta pri rieke Reuss sa nekonali. „Dávid sa počas takýchto akcií veľmi stretávať nechce. A ja sa mu ani do toho veľmi nechcem montovať. Stretli sme sa teda iba na minútku a niečo sme si povedali. Navyše, chlapci leteli, ale my sme boli po dlhej ceste autom unavení. Hneď po príchode sme si pozreli zápas, potom sme trochu hľadali ubytovanie. Do mesta sme sa preto dostali neskôr, ale všetko sme si parádne užili a Luzern je naozaj krásny. Svoje urobila aj tá predvianočná atmosféra, trhy či výzdoba. A veľmi príjemní boli aj švajčiarski fanúšikovia.“



To, že si mladí reprezentanti nenašli na svojich otcov v Luzerne viac času, neznamená, že by im za ich obetu neboli vďační.

„Sme veľmi radi, že nás takto podporujú. Môj otec rád cestuje a spoznáva nové krajiny. Takto za mnou cestuje už od malička a som mu za to určite vďačný,“
zdôraznil Dávid Šoltés a podobne to vníma aj Patrik Koch: „V prvom rade som rodičom veľmi vďačný. Viem dobre, že šancu hrať takýto hokej má hlavne vďaka nim a myslím na to každý tréning, každý zápas. Keď sú potom šťastní, tak som šťastný dvojnásobne. Obetovali pre mňa veľa a ja si to cením.“

Najbližšou rodičovskou úlohou teraz bude dať zarámovať reprezentačný dres, ktorý dostal Patrik Koch na pamiatku. A potom držať palce, aby bolo podobných dôvodov na dlhé hokejové výjazdy ešte mnoho. Nemusia byť pritom až také dlhé. Stačila by májová cesta z Malaciek do Košíc.

„Každý otec by bol šťastný, ak by sa jeho syn predstavil aj na majstrovstvách sveta
,“ zamyslel sa Ladislav Šoltés, ktorý si užíva každý úspech svojho syna. „O takýchto veciach sme snívali od malička a chlapci sú stále iba na začiatku svojej cesty. To si musia uvedomiť a podstatné je pracovať na sebe ďalej. Každá takáto pozvánka do reprezentácie však určite motivuje a dodáva ďalšiu chuť do práce. Uvidíme teda, čo nás ešte čaká.“

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Reprezentácia

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk