HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Dlugoš sa musí zlepšiť v disciplíne, kritiku dvadsiatky či Bokroša nechápe
zdroj: foto TASR-AP

Dlugoš sa musí zlepšiť v disciplíne, kritiku dvadsiatky či Bokroša nechápe

Aktuálnu sezónu začínal v Kanade a nedávno sa do kolísky ľadového hokeja vrátil, hoci sám to veľmi nečakal. Žilinský hokejový obranca Marcel Dlugoš odohral na prelome rokov svetových šampionát 20-ročných hokejistov v Kanade. Nastúpil vo všetkých piatich dueloch Slovenska a na konto si pripísal dva presné zásahy.

S 18-ročným Žilinčanom sme sa pre hokej.sk zhovárali o tom, ako vnímal svoju nomináciu na majstrovstvá sveta juniorov, či je za pokračovanie projektu Orange 20 v najvyššej súťaži, ako vidí svoju pozíciu v hokeji po návrate do rodnej Žiliny a čo hovorí na aktuálne kauzy okolo slovenskej dvadsiatky po skončení MS.

Prekvapilo vás, že ste sa ako 18-ročný dostali do konečnej nominácie na MS do 20 rokov v Kanade?


Nominácia ma určite prekvapila. Sezónu som začal v kanadskom Rouyn-Noranda Huskies v QMJHL, kde mi to, bohužial, nevyšlo. Odohral som iba jeden zápas, vymenili sa tréneri, a tak som sa vrátil späť na Slovensko do žilinskej juniorky. V jej drese som odohral nejaké zápasy a vôbec som nečakal, že ma tréner Ernest Bokroš zaradí do projektu dvadsiatky. Už to bolo pre mňa prekvapením. Začal som v štvrtej päťke, ale postupne som sa dostal až do tej prvej. Trochu som začínal tušiť, že by sa mi mohla ujsť nominácia na šampionát, ale veriť som tomu začal až v Kanade, kde som odohral prípravné zápasy v tretej obrane. Byť nominovaný na šampionát bol pre mňa super pocit a obrovský zážitok. Bolo pre mňa zážitkom byť s chlapcami v jednej kabíne, obzvlášť s kapitánom Martinom Fehervárym. Bolo na ňom vidieť, ako veľmi mu pomohla účasť na seniorskom šampionáte. Bol naším jednoznačným lídrom, či už správaním, alebo tým, ako vedel, kedy si pred zápasom vziať slovo a čo povedať.

Odohrali ste kompletnú porciu piatich slovenských zápasov na svetovom šampionáte, čo je pre hráča vo vašom veku určite neoceniteľná skúsenosť.


Presne ako hovoríte. Hrával som často oslabenia, dostal som na ľade dosť priestoru, za čo som rád. Podarilo sa mi streliť aj dva góly proti Kazachstanu, čo bol výborný pocit.

Z pohľadu Slovenska sa šampionát nehodnotil veľmi pozitívne. Obsadili ste na ňom 8. miesto, keď ste dokázali poraziť iba Kazachstan, čo sa od tímu očakávalo. Čakali ste aj vy viac, alebo Slovensko na lepšie umiestnenie jednoducho nemalo?


Samozrejme, že sme čakali lepšie umiestnenie. Mali sme v tíme viacero zvučných mien, ktoré vedú produktivitu vo svojich tímoch na severe Európy či v zámorí a určite sme chceli dosiahnuť viac, ako iba povinné víťazstvo nad Kazachstanom. Myslel som si, že sa nám cez štvrťfinále podarí prejsť, ale nakoniec sme Rusom vysoko podľahli. Za stavu 0:4 po 1. tretine už bolo ťažké otáčať zápas proti rozbehnutému a kvalitnému súperovi.

Okrem debaklu s Rusmi to však neboli v ostatných zápasoch proti silným tímom až také prepadáky. V čom však tím, podľa vás, najviac zaostával za finalistami USA a Fínskom, či Švédmi?


Hráči týchto mužstiev sa tlačili do brány a boli na tom korčuliarsky veľmi dobre, sú oveľa zručnejší s hokejkou i v narábaní s pukom, takisto aj fyzicky zdatnejší.

Vy ste absolvovali v projekte dvadsiatky určitý čas a odohrali ste zápasy našej najvyššej súťaže. Bol to pre vás aj tak na najvyššom juniorskom fóre veľký skok v kvalite hry?


Samozrejme, veľa hráčov súperov hralo na farme NHL, veľa hráčov hrá v severoamerických juniorkách, Švédi a Fíni hrajú najvyššie súťaže mužov vo svojej krajine, ktoré sú kvalitatívne oveľa vyššie ako naša Tipsport liga.

Čo vám osobne majstrovstvá sveta priniesli a v čom vám otvorili oči?


V prvom rade som nabral veľké skúsenosti už čo sa týka toho, ako sa správať v kabíne ako profesionál. Z hokejovej časti som pochopil, že som naozaj príliš prchký. Vybuchujem, keď ma niekto osekáva a odplácam. Vidím to ako jeden z mojich najväčších nedostatkov, ktorý mám už dva roky a musím sa to odnaučiť. Snažím sa na tom pracovať už od návratu zo šampionátu, pretože aj videoanalýzy, na ktorých mi tréneri detailne ukázali, prečo som fauly hokejkou urobil, mi dosť pomohli a otvorili oči.

Vrátili ste sa späť do materskej Žiliny. Aká je vaša pozícia pod Dubňom?


Verím, že dostanem šancu zahrať si za „vlkov“ v najvyššej súťaži. Uvidíme, kedy to bude, pretože momentálne sa vrátili do tímu aj hráči, ktorí boli dlhšie zranení a tréner Škorvánek má k dispozícii dostatok obrancov, z ktorých si môže vyberať v nominácii na zápas. Snažím sa aj na tréningu robiť všetko pre to, aby som niekoho zo zostavy vytlačil.

Ako vidíte vašu hokejovú budúcnosť? Ktorým smerom sa chcete uberať?


Rád by som sa v kariére posunul niekam ďalej a vyskúšal si aj zahraničie. Mám aj nejaké ponuky, ktoré zvažujem a uvidím, či ostanem v Žiline, alebo pôjdem niekam inam. Záleží to aj od toho, do akej miery dostanem v Žiline šancu, ale ak by som v jej farbách mal hrať za mužov, tak by to bolo pre mňa určite lepšie ako hrať niekde vonku v juniorskej súťaži.

Po skončení šampionátu sa na projekt Orange 20 znesie väčšinou kritika a silnejú hlasy, ktoré žiadajú jeho zrušenie. Čo si o tom myslíte vy? Ako vám osobne pomohol v hokejovom raste?


Projekt som zažil mesiac a pol a myslím si, že je výborne nastavený. Mali sme kvalitný tréning na suchu i na ľade, mali sme presne stanovený režim, dobrú a vyváženú stravu, mali sme priestor na kvalitnú regeneráciu a odpočinok. Na projekt nemôžem povedať ani pol krivého slova, mne osobne sa v ňom veľmi páčilo. Nehovoriac o výstroji, ktorú sme mali k dispozícii a zdravotnej starostlivosti o hráčov. Dovolím si tvrdiť, že máloktorý mladý hráč dostane v extraligovom klube to, čo v dvadsiatke.

Ako na vás potom pôsobia vyjadrenia vášho spoluhráča Miloša Fafráka, ktorý dvadsiatku a starostlivosť o hráča v nej po šampionáte kritizoval?


Nestrávil som v projekte toľko času a situácií, ako Miloš, takže je mi ťažké zhodnotiť, či mal nejaké objektívne problémy, napríklad, s hokejkami či inými vecami. Ja som nič také nezažil, ani také problémy vôbec nemal.

Po MS do 20 rokov sa ozval aj útočník Martin Pospíšil, ktorý ostro skritizoval trénera Bokroša či manažéra Ulehlu, systém hry a ďalšie veci. Ako ste vy vnímali spomínané skutočnosti? Bolo naozaj toľko problémov, ako o nich Pospíšil písal na sociálnej sieti?


Nik z nás nevedel, že sa Martin Pospíšil chystá niečo také zverejniť na svojom profile. Je tam spomenutých veľa vecí, ktoré sú medzi trénerom Bokrošom a Martinom, a to mi neprináleží komentovať, pretože je to ich vzájomná vec. Osobne som však nevnímal na šampionáte nejaké vážne problémy.

Padli aj určité obvinenia na adresu trénera Bokroša o tom, že berie za nomináciu od hráčov úplatky. Čo si o tom myslíte vy?


Absolútne si niečo také nemyslím. Nikdy by mi to v súvislosti s trénerom Bokrošom nenapadlo. Je to reprezentačný tréner Slovenska a myslím si, že nepotrebuje brať od niekoho úplatky za to, aby hral za Slovensko. Odo mňa, či mojich rodičov nič také nik nepýtal.

Máte 18 rokov, takže okrem hokeja ešte máte aj školské povinnosti. Čo ešte robíte, keď nehráte hokej?


Áno, mám individuálny študijný plán na odbore šport a výživa na Športovom gymnáziu v Žiline. Okrem hokeja sa venujem v rámci kondície aj thajskému boxu, najmä v letnej príprave. S trénerom Patrikom Glézlom z Diamond Gym-u, ktorý je výborným boxerom, to mám výborne nastavené a nie je to iba o nejakom bití sa, ale o komplexnej fyzickej príprave. Okrem toho ešte vypomáham otcovi vo firme s autodielmi, aby som mal nejaké vreckové a nemusel byť úplne závislý od rodičov.

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk