HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Slovanisti nám bili dievčatá do modra, spomína legendárny bradáč z košického kotla
zdroj: Arpád Köteles

Slovanisti nám bili dievčatá do modra, spomína legendárny bradáč z košického kotla

Hráči prichádzajú a odchádzajú, fanúšikovia ostávajú. A ak dokážu byť verní svojmu klubu niekoľko desaťročí a nepatria medzi šedé myši učupené na sedadle, môžu sa z nich stať väčšie legendy, ako väčšina športovcov, ktorých poháňali svojimi hlasivkami za lepšími výkonmi.

Takou legendou je určite aj Dušan Vilém. Brada dlhoročného lídra fanklubu HC Košice sa stala jedným zo symbolov fanúšikovského kotla „železiarov“ a hoci prišiel pred pár rokmi o zrak, hokeju ostáva verný. Ako totiž hovorí – „pravého fanúšika vynášajú z haly až v rakve.“

Ako dlho chodíte na hokej?


Čo si pamätám, tak to bude 33 rokov a priamo do fanklubu chodím tridsať rokov.

V starej „stodole“ bol fanúšikovský sektor vždy zaplnený do posledného miesta a do stredu kotla sa dostali len stáli fanúšikovia. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa tam prepracovali?


Mal som neuveriteľné šťastie. Najprv som sedel na tribúne C, v piatej rade. Burcoval som ľudí, aby fandili a skalní z fanklubu si ma všimli. Hneď si ma vzali do merku a stiahli si ma priamo do kotla. Ja som teda na krajíčku nikdy nestál.

Fanúšik Košíc Dušan Vilém
jäzva (jäzva)


Upútala ich aj vaša brada? Kedy ste si ju začali pestovať?

Asi od momentu, keď som začal zarastať. Je naozaj možné, že si ma fanklubáci všimli aj zásluhou brady. Okrem toho som bol známy svojim veľkým bordovým kabátom. To boli moje značky, vďaka ktorým ma všetci poznali.

My sme vás však párkrát videli aj s ostrihanou bradou. Čomu padla za obeť?


Vždy to bolo spojené s nejakými stávkami týkajúcimi sa hokeja. Teraz už ani presne neviem, o čo išlo. Asi o nejaké tituly. Kvôli košickému hokeju by som totiž urobil čokoľvek.

Za čias starého štadióna Ladislava Trojáka bola hala plná už na rozcvičke a keď začali ľudia búchať hore do plechov, tak mal človek pocit, že štadión spadne. Ako si spomínate na tú atmosféru?


To bolo niečo krásne. Stará „stodola“ bola menšia ako Steel aréna, ale bola o to útulnejšia. Poznali sme sa tam ako brat a sestra. Steel aréna je veľká, neosobná. Navyše chodí čoraz menej ľudí. Škoda, preškoda, že diváci nechodia. Asi sa už presýtili hokeja. V starom kotli bola jednoznačne lepšia atmosféra. Vtedy sa dala prepašovať aj nejaká pálenka a hneď sa lepšie fandilo.

Steel aréna je určite krajšia ako starý zimák. Ktoré veci zo „stodoly“ vám však chýbajú najviac?


Celkovo to čaro tej haly. Ľudia pri vchode cez prestávky fajčili a dym nás niekedy štípal až na tribúne. V sektore na státie sme boli natlačení ako sardinky, ale nikomu to nevadilo. Keď prišiel niekto z iného mesta, alebo z dediny a chcel si sadnúť na svoje miesto, tak ho tam ani nepustili, pretože na laviciach sedeli celý rok tí istí ľudia. Tí už mali takpovediac vytlačené zadky do lavíc. Diváci tak niekedy sedeli na schodoch, ale fandili sme ako jedna rodina.

Jarkovský, Striha a Vilém
Arpád Köteles (Arpád Köteles)


Na ktorý zápas spomínate najradšej?

Tých bolo samozrejme veľa, ale zabudnúť sa nedá na prvý federálny titul, ktorý sme získali doma proti Jihlave. A potom prišla o dva roky Sparta Praha. To bolo niečo neuveriteľné. Celá Praha si myslela, že tam idú Košice na porážku. A naši hokejisti sa domov vrátili s pohárom. Tešilo sa celé mesto.

Kde ste boli pri tom titule z roku 1988 vy?


Tak to si pamätám veľmi presne. Akonáhle sme sa dozvedeli, že sme získali titul, rozhodli sme sa s kamarátom, že ideme na letisko. Všade sa valili húfy ľudí! Bolo to však dosť ďaleko a niekde v oblasti súčasnej Optimy sme sa otočili a išli sme do haly. Tam to bola jedna veľká veselica. Oslavovalo sa priamo na ľade. Nie ako teraz, keď si tituly užívajú hokejisti sami v šatni. Chápem, že by to bolo nebezpečnejšie, ale tie oslavy na ľade boli niečo úžasné. Tešili sme sa s hráčmi, bozkali sme ich a myslím si, že aj pre nich to bolo emotívnejšie ako keď si vezmú pohár do šatne, zapália cigaru a urobia si fotku.


Aké boli vtedy vzťahy medzi fanúšikmi a hráčmi?

Bolo to určite lepšie ako teraz. S hokejistami sme sa dobre poznali, chodili sme aj spolu do krčmy. To jedno pivko mali povolené a nikdy nezabudnem na tie posedenia s hráčmi ako boli Igor Liba či Rišo Šechný. Z dnešného tímu poznám už iba Laca Nagya. Je to pán hráč a skvelý človek. Ostatných však už ani nepoznáme, nestretávame sa. Je to smutné a mali by sme byť v lepšom kontakte. Či s trénermi, alebo s hráčmi.

Ktorých z hráčov košickej histórie považujete za najväčšie osobnosti?


Ťažko vyberať, lebo ich bolo veľa. Mne hlavne utkveli v hlave hokejisti, ktorí boli veľkými ľuďmi. Začať musím Igorom Libom, ktorý bol skvelý hráč, ale hokeju dáva veľa stále. Vychováva malých hokejistov a za to si zaslúži poklonu. Potom by som spomenul Milana Staša a Riša Šechného. Či sme vyhrali, alebo prehrali, vždy si na nás našiel čas. Momentálne je to Laco Nagy. Takto by som však mohol menovať ešte dlho.

Po presune do Steel arény vznikol nový fanklub Steelers a medzi ním a fanklubom VSŽ Košice vznikali silné trenice. Trvalo niekoľko rokov, kým sa fankluby spojili. Ako si spomínate na tento proces?


Tú éru si pamätám dobre, pretože v tom období som bol predsedom fanklubu. Jeden chlapec sa vtedy chcel dostať do povedomia, tak si urobil svoj fanklub Steelers. Snažil sa k sebe prilákať ďalších a do dnes odsudzujem to, že boli dva fankluby. Vždy som bol za spojenie a asi pred dvomi rokmi sa to konečne podarilo. Je nás však málo. Na také mesto, akým sú Košice, by mal byť kotol oveľa početnejší. Steelers nám trochu uškodil a ako jedna partia by sme dokázali viac.

Ktorý z výjazdov vám utkvel v pamäti najviac?


Určite na výjazd do Trenčína, keď sme naplnili sedem autobusov. Okrem toho aj mnoho áut. Keď sme prichádzali hore schodami, tak to hučalo ako v úli a celý štadión stíchol. Potom sme sa vynorili na tom druhom poschodí a ľudia nechápali, čo sa deje. Skvelá bola samotná cesta, ale aj ten hokej. Tie zápasy proti Dukle boli vždy niečím výnimočným. Trenčín bol absolútna topka, na ktorú nezabudnem do konca života.

Éra v Steel aréne ponúkla košickým fanúšikom päť majstrovských titulov a Ligu majstrov. Užili ste si dlhé výjazdy do západnej Európy?


Zdravotné problémy mi neumožnili výjazdy do Rakúska a Nemecka, ale priatelia z fanklubu tam boli a spomínajú na to veľmi radi. Aj ja som si však ešte dávnejšie užil výjazdy do Feldkirchu a iných zahraničných miest. Výjazdy sú vždy v niečom výnimočné a tam sa rodia tie priateľstvá na celý život. Ja vždy hovorím, že hokej mi dal milióny zážitkov a za to mu budem navždy vďačný.

Aký by bol váš živote bez fandenia?


Určite by bol chudobnejší. Hokej mi veľa zobral, ale aj veľa dal. Som šťastný, že som mohol byť súčasťou košického hokeja. Nech som prišiel hocikam, ľudia ma aj vďaka tej brady spoznávali. Bolo to príjemné a ja sa rád pozhováram s každým, kto má rád hokej.

Galavečer košického hokeja - Striha a Vilém
Arpád Köteles (Arpád Köteles)


Pri príležitosti 90. výročia založenia košického hokeja vám udelil klub špeciálne ocenenie. Čo to pre vás znamenalo?

Prekvapilo ma to, ale bola to veľká pocta. Poďakovať sa za to musím predošlému vedeniu, ktoré bolo úžasné. O nás fanúšikov sa vtedy starali tak, ako by sa klub starať mal. Veľmi si cením, že mi dal vtedy pán Bakoš tú cenu a doma ju mám vystavenú na špeciálnom mieste. Nachádza sa v obývačke pri televízore a ak by som videl, tak by som sa na ňu pozeral každý deň. Nebral som to ako ocenenie mojej osoby, ale nás fanúšikov. Verím, že nie som posledný a podobne ocenia aj iných fanúšikov, ktorí venovali podpore klubu roky podpory.

Na hokej chodí aj váš syn. Vodili ste ho na zápasy od malička?


On mal k hokeju trochu iný vzťah, pretože ho sám hrával. Bol brankárom, ale v Košiciach sa mi v tom čase isté veci nepáčili a tak chytal za Trebišov. Teraz pracuje v zahraničí, ale keď je doma, tak je na tribúne stále. Nie je však do toho položený tak, ako som bol ja. Fandí, ale ja som to prežíval vždy oveľa intenzívnejšie. Ľudia mi vravia, že má už pomaly takú bradu ako som mal ja. Ja to však nevidím a chytiť mi ju nikdy nedovolil. Neviem teda ako momentálne vyzerá, ale snáď je taký pekný ako ja.


Aké bolo vaše najväčšie fanúšikovské sklamanie?

Tak to je jasné. Siedmy finálový zápas proti Slovanu v roku 2012. To som ešte videl dobre a v pamäti sa mi napevno zapísali vtedajšie udalosti. Videl som, ako niektorí hráči vypustili kľúčové momenty. Neverím, že ten zápas odohrali poctivo. Mohol by som menovať, ale to asi nemusím. Vieme, kto potom odišiel spoločne so Slovanom do KHL. Zmluvy podpisovali už pred ukončením sezóny a v tom zápase sa podľa toho správali. Slovan jednoducho musel vyhrať, pretože musel odísť ako majster. V mojom srdci ostáva tento zápas ako najhorší v živote. A ešte by som chcel podotknúť, že najhoršie zápasy boli vždy proti Slovanu. Fanúšikovia Slovana boli najhorší zo všetkých a ani v Čechách som sa nestretol s tým, aby nás tak neznášali. Ani my ich nemáme radi, ale to, čo sa dialo v Bratislave, prekračovalo všetky medze. Bili nás tam, urážali, olievali pivom a policajti sa na tom bavili. Stále mám v pamäti obraz, ako vynášali zo záchodov naše do modra dokopané dievčatá. Zažili si to aj niektorí moji ďalší kamaráti z fanklubu. Autobus sme museli mať odparkovaný 30 kilometrov za Bratislavou, inak by nám ho rozbili. Diali sa tam nechutné veci.

Želali by ste si teda návrat Slovana do Tipsport ligy?


Áno, Slovan by opäť naplnil halu a určite by opäť prilákal ľudí z okolitých miest a dedín. Slovan je Slovan, je to samostatný štát. Nech sa pokojne vrátia, ale mali by si to najprv zaslúžiť. Dostať sa do extraligy pekne cez prvú ligu. Tak ako hociktorý iný klub. Nech si pekne užijú cesty do Michaloviec či Humenného.

Už ste naznačili, že choroba vás pripravila o zrak. V sektore fanúšikov vás však stretávame stále. Ako vnímate hokej teraz?


Inak ako predtým. Teraz už nevidím nič, ale počujem toho veľa. Ľudia v mojom okolí mi hovoria, čo sa deje na ľade. Je to ťažké. Už päť rokov som nevidiaci a napriek tomu chodím na domáce zápasy i výjazdy. A budem chodiť, pokiaľ mi to zdravie dovolí. Ako sa totiž hovorí, fanúšika vynášajú zo štadióna až v rakve.

Najnovšie z klubu: Košice

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk