HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Oceliari prežili klinickú smrť.  Podľa Šedivého sa prebudila sila
zdroj: jäzva

Oceliari prežili klinickú smrť. Podľa Šedivého sa prebudila sila

Vyše sedem tisíc divákov v Steel aréne zažilo v pondelok večer najväčšiu drámu aktuálnej sezóny. S nožom na krku hrajúci košickí hokejisti v piatom štvrťfinálovom súboji proti Popradu trikrát prehrávali a v predĺžení sa po góle Justina Buzzea ocitli na okamih v pozícii vypadávajúceho tímu. Rozhodcovia však gól pre posunutú bránku neuznali a rozuzlenie neuveriteľnej drámy tak priniesol až gól Eduarda Šedivého zo 77. minúty.

„Myslím si, že ak by som nedal ten gól ja, tak ho dá niekto iný z mojich spoluhráčov,“ usmieval sa po víťazstve 4:3 po predĺžení Šedivý. „V tej fáze sme totiž mali jasnú prevahu. Hrali sme v ich tretine, bili sme ich a bola to otázka času. Vystrelil som a možno to ešte niekto tečoval. Hlavné je, že to skončilo v bránke a môžem povedať, že to bol môj najdôležitejší gól kariéry.“



Dvadsaťsedemročný senický odchovanec rozhodol v deň svojich menín. Svoj gól však vnímal iba ako odmenu za poctivý výkon celého tímu.

Celý zápas sme hrali naozaj výborne. Škoda len zbytočných faulov a chýb, ktoré nás brzdili a dostávali do ťažkej situácie. Dôležité však bolo, že sme hrali na puku. Dovolím si povedať, že sme boli lepší, ale uznávam, že sme robili aj chyby a z tých sa súper dostával do nebezpečných šancí,“ zhodnotil Šedivý.

Faktom je, že Košičania prežili klinickú smrť. Na 3:3 vyrovnali až v závere 58. minúty a v predĺžení prekonal Jána Laca po brejkovej situácii Samuela Takáča dorážajúci Justin Buzzeo. V tej chvíli naskákal na ľad celý popradský tím.

„Nevedel som, či bol gól, alebo nebol. Videl som však, že rozhodca ide konzultovať situáciu s videorozhodcom a tak som medzitým odišiel na striedačku na poradu s doktorom,
“ uviedol brankár Laco, ktorý utrpel v predĺžení menšie zranenie. „Trochu som si tam natiahol ruku. Verím, že to bude v poriadku.“



„Ja som dobre nevidel, či bola bránka posunutá. Vo vyspelejších ligách by to možno uznali, pretože ten posun nemal vplyv na to, či by sme gól dali, alebo nie,
“ okomentoval dôležitú situáciu Samuel Takáč.

Podľa trénera Košíc Romana Šimíčka však bolo všetko vopred jasné. „Ja som vedel, že bola posunutá bránka a trochu som preto nechápal, prečo naskákali na ľad. Emócie sú však v takých momentoch obrovské. Všetci chcú vyhrať, všetci chcú byť slávni.“

Košice - Poprad (5. štvrťfinále, 18.3) (204 obrázkov v galérii)

K víťaznému momentu Šedivého a ani k neuznanému gólu Buzzea však nemuselo vôbec dôjsť. Nebyť gólu Tomáša Hričinu, ktorý šikovne tečoval delovku obrancu Martina Dudáša v 58. minúte.

„Edo mi nahral, ja som vystrelil a výbornú prácu tam odviedol aj Brophey. A ešte to tečoval Tomáš Hričina. Vošvrda je veľký a ak ho chcete prekonať, tak mu tam pred bránkou musíte robiť zle,“
uviedol na margo gólu na 3:3 Dudáš. Bezprostredne po tomto momente na neho naskákali všetci spoluhráči z útoku a z ľadu sa tak dvíhal iba veľmi pomaly. „Vôbec ma to nebolelo, pretože som bol emočne vystrelený niekam do neba.“



Obrovská radosť z neho sálala aj niekoľko minút po zápase. „Ani neviem definovať svoje pocity, pretože momentálne som úplne vygumovaný. Jedno je ale isté, chceli sme vyhrať a nepripustiť koniec sezóny. Na ľade sme nechali kus seba a vyšlo to!“

Chýbalo však málo a Košičania by namiesto veľkého víťazstva hodnotili koniec sezóny. Nájazd Samuela Takáča v predĺžení a následná dorážka Buzzea predstavovali klinickú smrť.

„To bol hnusný pocit, ktorý by som už nechcel zažiť. Teraz už však aspoň vieme, aké je to prehrať a máme o dôvod viac, aby sme išli za ďalšími víťazstvami. V podstate stále platí, že si už nemôžeme dovoliť prehru a do ďalšieho zápasu pôjdeme presne tak ako do tohto,
“ zamyslel sa Martin Dudáš.

„Niektorí sme už ani nedúfali. V zápase sme trikrát prehrávali a potom sme inkasovali taký smolný gól. Ja osobne som sa tam snažil dokorčuľovať puk, no potom začali všetci Popradčania skákať a pomyslel som si, že je po sezóne. Chvalabohu, nebolo tomu tak,“
odfúkol si Eduard Šedivý, podľa ktorého sa Košičania spamätali v pravý čas. „Konečne sa v nás prebudila sila! Prvé tri zápasy sme to neboli my. Zlepšili sme sa však neuveriteľným spôsobom a teraz je to oveľa lepšie. Šatňa žije a keďže som tu už tri roky, dokážem to porovnať. Predtým sme boli v takýchto chvíľa ubití. Teraz nestrácame nádej a nikto to nevzdával. Vieme, že s nimi môžeme hrať a v sérii získavame pôdu pod nohami.“



Aj brankár Ján Laco ocenil spôsob, akým jeho spoluhráči zareagovali na negatívny vývoj stretnutia.

„Ukazuje sa, že tá hokejová sila tu je. Fyzická i mentálna. Som rád, že nás tie psychicky ťažké momenty nezložili, ale naopak, vystrelili nás za víťazstvom,“
pochvaľoval si Ján Laco, ktorý však veľmi dobre vie, že séria sa ešte stále ani zďaleka neskončila. Postupové mečbaly sú ešte stále na strane súpera, no dve víťazstvá dodali „oceliarom“ novú nádej a energiu.

Táto séria je od začiatku vyrovnaná. Nepovedal by som, že sme boli v predošlých zápasoch horší, chýbal ten krôčik, víťazný moment. Teraz sa to pomaličky otáča a ukazuje sa, že posledný krok býva najťažší. Je to 2:3 a do Popradu pôjdeme s vôľou vyrovnať sériu. V oboch halách panuje krásna atmosféra a musím povedať, že hrať pred takýmito divákmi je radosť,“ ocenil Laco.


Zápasy nasledujú v rýchlom tempe a vzhľadom na intenzitu východoslovenskej série sa už k slovu dostane aj fyzická pripravenosť súperov.

Predpokladám, že sme kondične našliapaní. V lete som predsa nebehal na kopec Jahodná, aby som teraz povedal, že nevládzem. Dúfam, že sme na to všetci pripravení hlavami a pôjdeme do toho opäť na bomby,“ dodal Martin Dudáš.

Najnovšie z klubu: Košice

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Tipsport liga

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk