HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Huna nehádže flintu do žita, Škorvánek verí, že sa niečo nové začína
zdroj: foto jäzva

Huna nehádže flintu do žita, Škorvánek verí, že sa niečo nové začína

Zvesené hlavy, smútok a krutá realita. Žilinský seniorský hokej sa po osemnástich sezónach strávených medzi slovenskou elitou, zisku titulu a bronzových medailí, vracia tam, kde pôsobil ešte v predchádzajúcom miléniu. Nech bola uplynulá sezóna pre Žilinčanov akokoľvek turbulentná, takýto scenár si nepripúšťal až do záverečného duelu baráže nik.

Bohužiaľ pre Žilinu, stalo sa. „Vlci“ nedokázali využiť v poslednom zápase sezóny výhodu domáceho ľadu, ani zareagovať na dva šťastné zásahy svojho odchovanca Jakuba Lineta. Druhý, rozhodujúci, dal v poslednej polminúte päťminútovej presilovky, keď gólman Tomáš Fučík prišiel o hokejku, tá mu spadla do brány a Linet po prihrávke Valečka poslal puk do odkrytej časti žilinskej svätyne.

Je veľmi ťažké niečo hovoriť hneď po takom vypätom zápase, určite nie pozitívne. To, čomu sme sa chceli vyhnúť, je tu a musíme si to športovo priznať. Boli sme jednoducho horší a Michalovce postúpili zaslúžene. Ťažko povedať, kde sú hlavné príčiny toho, že sme baráž nezvládli. Myslím, že sme mali lepší tím, ale momentálna forma a psychická výhoda možno boli na strane súpera,“ prezradil po stretnutí Tomáš Fučík, ktorý sa ako jeden z mála Žilinčanov pobral pred zástupcov médií.

Oba inkasované góly boli smolné a prišli pre Žilinčanov práve v najnevhodnejšom momente. „Zápas rozhodlo vylúčenie na našej strane na päť minút, kedy sme inkasovali. Mali sme sami potom niekoľko presiloviek, ale nedokázali sme to využiť. Musíme si priznať, že sme boli horší, pogratulovať súperovi a neschovávať sa. Nič podobné, ako vypadnutie do nižšej ligy, som vo svojej kariére ešte nezažil a nie je to nič príjemné. Neprial by som vám zažiť tú atmosféru v šatni po takomto zápase. Na druhej strane je to do života a do hokeja veľká skúsenosť,“ myslí si český gólman MsHK, ktorý dostal v závere sezóny prednosť pred domácim odchovancom Marošom Mikolášom a jeho forma mala stúpajúcu tendenciu.

„Ak môžem zhodnotiť sezónu zo svojho pohľadu, tak môžem iba poďakovať Žiline za šancu, ktorú som od nej dostal. Čo si budeme hovoriť, na začiatku sezóny som bol v Anglicku a asi nikto nečakal, že sa vrátim do väčšieho hokeja. Nepochyboval som však o sebe a nepochybujem ani teraz, akurát to má celé zlý koniec. V každom z posledných duelov som sa cítil dobre a verím, že ľudia, ktorí hokeju rozumejú, to videli,“
dodal Fučík.

Rudolf Huna a Tomáš Fučík


Oveľa väčšie emócie lomcovali s kapitánom Žiliny Rudolfom Hunom. V baráži si toho veľa vytrpel, od modrín, šrámov, cez nepríjemné narazenie hlavy a krku v druhom dueli. Často počas zápasov bral infúzie, alebo na nich končil na ošetrovni, no nevzdával sa a bojoval, ako príkladný líder tímu. Slová sa po vypadnutí do nižšej súťaže aj jemu hľadali veľmi ťažko. „Nikto neveril tomu, že môžeme vypadnúť, bohužiaľ, stalo sa. Hnevá nás to všetkých naprieč celým klubom, hráčov, trénerov aj funkcionárov. Zlomovým zápasom bol tretí duel série, kedy sme v Michalovciach viedli 2:0, ale prehrali sme po predĺžení. Ak by sme vyhrali, viedli by sme 3:0 na zápasy a vyzeralo by to asi inak. Možno rozhodol aj moment, keď mi Trenčan chytil veľkú šancu a čistú gólovú strelu do lapačky. Bolo by 2:2 a opäť by to bolo iné, ale to je keby, mal som to premeniť,“ povzdychol si 38-ročný skúsený krídelník.

Napriek tomu, koľko toho rodák z Liptova v hokeji prežil, zažil v sobotu večer premiérový okamih. „Ešte nikdy som v hokeji nevypadol, vždy som iba postúpil. Asi to tiež malo prísť, ale nechcel som, aby to prišlo. Bohužiaľ, stalo sa. Súperovi z Michaloviec treba zagratulovať. Pôjdem teraz domov, budem s rodinou, oddýchnem si a začnem sa pripravovať na ďalšiu sezónu. Uvidím, či prídu nejaké ponuky a aké budú, zhodnotím ich a podľa toho sa rozhodnem. Mám chuť ešte hrať hokej a nehádžem flintu do žita,“ dodal po svojom poslednom zápase sezóny Rudolf Huna.

Žilinčania mali po nevýraznej polovici sezóny ambíciu najvyššiu súťaž pod Dubňom zachrániť. Na náročnú misiu sa podujal tréner, ktorý stál ešte ako hráč pri postupe Žiliny do najvyššej súťaže a aj pri jej jedinom majstrovskom titule v nej. „Prišli sme do neľahkého stavu, ktorý tu bol, viaceré veci tu boli nastavené čudne. Každopádne, som tréner a mojou ambíciou bolo zachrániť tím v najvyššej súťaži. Nevyšlo nám to, bohužiaľ, ale za celú barážovú sériu aj posledný zápas nemôžem chlapcom povedať jedno krivé slovo. Bol som s nimi v kabíne a ľudí, ktorí nás prišli povzbudiť ubezpečujem, že sme dali do toho všetko. Nevyšlo to, taký je šport. Niečo sa končí, možno niečo iné začína. Pre mňa osobne je to asi najťažší okamih v trénerskej kariére, ale sú aj také chvíle v živote a musím sa s tým vysporiadať, aj s pomocou ľudí, ktorí so mnou spolupracujú a chcú spolupracovať. Verím, že to spoločne zvládneme,“ zakončil na záver kouč Stanislav Škorvánek.

Najnovšie z klubu: Žilina

Pozri viac

Najnovšie z ligy: 1. liga

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk