HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Hašek nepustil gól ani na tréningu, spomína zlatý chlapec Procházka
zdroj: foto jäzva

Hašek nepustil gól ani na tréningu, spomína zlatý chlapec Procházka

Prepotený dres vymenil za slušivé sako, korčule za elegantné topánky a hokejku za komentátorský headset. Olympijský víťaz z Nagana a štvornásobný majster sveta Martin Procházka sa v komentovaní našiel a svojimi inteligentnými postrehmi spríjemňuje divákom prenosy Českej televízie.

Kritike sa nevyhýba

"Priznám sa, že ma po ukončení kariéry takáto práca lákala,“ odštartoval rozhovor pre hokej.sk 47-ročný legendárny útočník, ktorý disponoval pred príchodom do ČT skúsenosťami s hokejovou reláciou v športovej televízii Sport 5. „Tam som sa trochu oťukal a naučil sa práci s kamerou. Potom prišla ponuka od Róberta Zárubu a ja som ju vďačne prijal. Teraz to robím druhý rok a veľmi ma to baví. Ak človek niečo robí celý život, tak má k tomu vzťah a vidí veci inak. Na druhej strane sú tam ešte stále veci, ktoré potrebujem vylepšiť.“

Život športovca naučil Procházku čeliť kritike a toto obrnenie mu pomáha aj pri súčasnej práci. Nie každému divákovi musí totiž svojimi názormi ulahodiť. „Kritika k tomu patrí a ja sám viem, že ešte môžem vylepšovať isté veci. Od kritikov sa snažím vziať pozitívne veci, ale na druhej strane sa tým veľmi nezaťažujem.“

Pred bývalých hokejistov pracujúcich v médiách je spravidla náročné nájsť v sebe odvahu a kritizovať svojich bývalých kolegov. Sami totiž dobre vedia, že športovec nevstupuje do arény s tým, že by tam chcel urobiť chybu či zažiť trpkosť prehry.

„Zo začiatku mi to robilo problémy,“ priznáva Procházka. „Nie som totiž nejaký človek, ktorý chce všetko kritizovať. Nie vždy je však všetko dobré a Róbert Záruba ma preto vyzýval k väčšej odvahe pri posudzovaní výkonov hráčov. Vravel mi, že kto iný má právo kritizovať, ako my, ktorí sme zažili mnoho šampionátov a získavali sme pre Česko medaily. V tomto smere som už teraz istejší a nebojím sa skritizovať aj hráčov, ktorých osobne poznám.“



Úspech je výsledkom dokonalej súhry


Spomínanej kritiky je v posledných rokoch na oboch stranách Moravy výrazne viac, než tomu bolo počas zlatých čias Martina Procházku. Chýbajú totiž výsledky.

„V oboch našich štátoch je to podobné. Máme veľa dobrých hokejistov, ale teraz je veľa dobrých hokejistov aj v iných štátoch,“
pousmial sa rodák z Kralup nad Vltavou. „Kedysi boli zápasy proti Nemcom, Švajčiarom či Dánom iba otázkou skóre. Teraz sú to oveľa ťažšie zápasy a nie je ľahké odohrať stopercentne celý turnaj. Nám Čechom sa našťastie darí dostávať pravidelne do štvrťfinále a tam je to aj otázka šťastia, alebo momentálnej pripravenosti. My sme v posledných rokoch viackrát vypadli s mladými, ale výborne korčuliarsky pripraveným tímom USA. Štvrťfinále predstavuje vždy hranicu medzi úspechom a neúspechom.“

Český tím stroskotal vo štvrťfinále v posledných troch rokoch a na zisk medaily čaká – rovnako ako my - od roku 2012.

„Nemáme problémy v skupinách, ale nezvládame štvrťfinálové duely. Neviem čím to bude,“
zamýšľa sa štvornásobný majster sveta. „Asi to však bude kombinácia nastavenia tímu, trénerských pokynov a pripravenosti hráčov. Tento rok však nie sme v pozícii nejakých favoritov a to môže byť naša výhoda. Podstatné je, aby hráčom nedošla šťava. Pamätáme si totiž na domáce MS, kde sme sa dostali do semifinále a potom sme už vo dvoch zápasoch nestrelili ani gól. Ak chcete byť úspešní, musí sa zísť dohromady veľa vecí.“

Mali sme šťastie a skvelých brankárov

Práve počas čias Martina Procházku sa tieto faktory schádzali až neuveriteľne dokonalým spôsobom. Svoj prvý majstrovský titul získal v roku 1996, potom bol súčasťou zlatého hetriku z rokov 1999 až 2001.

„Netrúfam si povedať, že sme boli suverénmi tej doby. Mali sme generáciu hráčov, ktorá si rozumela. Na rovinu však hovorím, že sme mali často veľké šťastie,
“ usmieva sa M. Procházka. „Niekoľkokrát sa nám stalo, že sme to nemali vo svojich rukách a súperi nás mohli odpáliť. Napokon sme sa však dostali do štvrťfinále a v ňom sme uspeli. Zrazu to tím prebudilo a dostali sme zo seba to najlepšie.“

Dostať zo seba to najlepšie, predstavuje podľa bývalého skvelého krídelníka vec mentálnej prípravy. „Mne napríklad veľmi pomáhala dobrá rozcvička. To už boli chvíle, kedy som si dával zápas do hlavy a v tomto smere som bol veľmi poctivý. O večernom stretnutí som uvažoval celý deň.“



Hašek si pýtal strely na hlavu


Ako ďalej upozorňuje, zlatá generácia sa mohla opierať aj o výnimočných mužov v maskách. „Aj teraz máme kvalitných brankárov, ale nemáme takú oporu, ktorá by dokázala takým výrazným spôsobom potiahnuť tím za úspechom.“

Darmo, Dominik Hašek bol iba jeden. Jeho výkony na olympiáde v Nagane majú čestné miesto v klenotnici histórie svetového hokeja.

„Nagano je samozrejme turnaj, ktorý bol niečím unikátnym. Ja to však zveličovať nebudem,
“ spomína Procházka, ktorý strelil svoj jediný olympijský gól pri víťazstve 8:2 nad Kazachstanom.

Trénerovi Ivanovi Hlinkovi sa vtedy podarilo vyskladať fungujúci tím hráčov z Európy, ktorý doplnili individuality formátu Haška a Jaromíra Jágra.

„“Hašan“ nedostával góly ani na tréningu. Boli sme z neho mimo, pretože on nás žiadal, aby sme mu aj na tréningoch strieľali na hlavu. Chcel byť totiž stopercentne pripravený. Jazdili sme na neho nájazdy dvoch proti nikomu a on nám to všetko pochytal
,“ upozorňuje Procházka. Trénerský mág Hlinka namiešal správny mix tímu, v ktorom mal každý svoju rolu a význam. „My mladí sme jazdili, starší hráči strieľali góly. Všetko sa to zišlo a to zlato bolo určite vrcholom mojej kariéry. Osobne to však beriem tak, že nám jednoducho vyšiel turnaj.“

Partie boli viac ako medaily


Tých turnajov však na prelome tisícročí vyšlo českým hráčom toľko, že to nemohla byť iba vec šťastia či náhody. Veľké individuality sa jednoducho dokázali odovzdať do služieb tímu a spoločne získavali jednu medailu za druhou.

„Medaily sú ocenením úspechu, ale ešte lepšie boli tie zážitky, ktoré s tým boli spojené. Tie partie, ktoré ťahali za jeden povraz v kluboch i na turnajoch,“
zdôrazňuje Procházka. „Beriem to jednoducho tak, že som sa živil krásnou prácou, ktorá ma bavila. A za to som vďačný.“

Kladno – fabrika na hokejové talenty


V časoch svojej najväčšej slávy sa mohol český hokej oprieť o celú skupinu odchovancov Kladna. Jedným z nich bol práve Procházka, ktorý vytvoril slávnu formáciu „blue line“ spoločne s Otakarom Vejvodom a Pavlom Paterom.

„Za mojich detských čias sme mali v Kladne dva tímy. SONP Kladno a PZ Kladno. Dva kluby vyprodukovali obrovskú liaheň a zbierali aj talenty z okolia,“
popisuje tajomstvo úspechu úspešný odchovanec Kladna. „Postupne sa to cez výberový lievik selektovalo a od juniorky boli v tíme tí najlepší z oboch tímov. Bolo z čoho vyberať, čo v posledných desiatich rokoch už neplatí. Nie je tam ideálna spolupráca medzi Rytiermi Kladno a Pracovnými Závodmi. A preto prichádza do A-tímu menej hráčov ako kedysi.“

On sám sa dostal do Kladna z Kralup nad Vltavou a v časoch svojich začiatkov sa mu mohlo o úspešnej kariére iba snívať.

„Bol som dieťa, ktorého hokej hrať chcelo a milovalo ho. Nebol som však zblbnutý do NHL. To vôbec nie,“
prízvukuje člen Siene slávy českého hokeja. „Ja som chcel hrať za prvý tím Kladna. Chodil som sa pozerať na Vladimíra Kameša či Miloša Hořavu, ktorí získali v roku 1985 titul majstrov sveta v Prahe. Mal som vtedy trinásť rokov a bol to pre mňa veľký zážitok. Sníval som preto o tom, že si zahrám za Kladno a nesníval som o Minnesote či Detroite.“



K veľkým cieľom vedú postupné kroky


Práve takýto prístup radí aj dnešnej mladej generácii hráčov. Tí sa totiž už v detskom veku vidia v NHL a neuvedomujú si, že cesta k úspechu je dlhá a zložená z nekonečného množstva krokov.

„Každý by mal mať svoje postupné ciele. Ak sa dostanete do extraligy a budete dobrý, tak môžete myslieť aj na reprezentáciu či NHL. Deťom však netreba od malička mútiť hlavu snami o Los Angeles a New Yorku. Deti, ceňte si, že vaše kluby vychovali množstvo skvelých hráčov a vážte si ich. Učte sa od nich a postupujte krok po kroku až do národného tímu,
“ radí Procházka, ktorý sa takýmito krôčikmi dostal na samotný vrchol.

V roku 1991 si ho v drafte vybralo Toronto a v najlepšej lige sveta odohral za Maple Leafs a Atlantu Thrashers celkovo 32 zápasov. Svoj prvý gól v NHL strelil do siete hviezdneho Martina Brodeura z New Jersey. Okrem zámoria si zahral aj v Rusku či Švédsku, no drvivá väčšina jeho kariéry je spätá s domácou súťažou. Aj preto bol vždy po ruke reprezentačným trénerom, ktorí využili jeho služby počas ôsmich majstrovstiev sveta, olympiády i Svetového pohára.

Slováci nepatrili do céčka


Svoju prvú skúsenosť so šampionátovou úrovňou zažil ešte v roku 1995. Čiže v čase, kedy Slovensko zavŕšilo svoju cestu z C-kategórie medzi svetovú elitu.

„To zaradenie Slovákov do céčka nebolo šťastné. Vravím, že v A-kategórii mali ostať obe reprezentácie. Ja som vtedy tých chlapcov veľmi dobre poznal a do dnes sme kamarátmi. Veľmi som im teda prial, aby to zvládli a nebál som sa o to, že postúpia v najkratšom možnom čase. Kvalitu na to totiž mali,
“ konštatuje M. Procházka, ktorý z našich hráčov najradšej spomína na Jána Pardavého, spoločne s ktorým zažili majstrovskú sezónu vo Vsetíne. „Výborné vzťahy sme však mali aj s Robom Petrovickým, potom tam boli Žigo Pálffy či Jožko Stumpel. Keď sa s nimi stretnem, máme si vždy čo povedať. Na týchto MS sa samozrejme najčastejšie stretávam s Janom, ktorý tu komentuje zápasy pre RTVS.“

Výkony slovenského tímu sleduje v košickej Steel aréne veľmi pozorne. Až na nezvládnuté závery stretnutí proti Kanade a Nemecku sa mu komentovali veľmi dobre.

„Slováci odohrali dva skvelé zápasy a frajeri boli pre mňa aj v súboji proti Kanade. Hrali aktívne, nebojácne a sebavedomo. Ja osobne by som im to štvrťfinále veľmi doprial a veľká škoda toho záveru posledného zápasu
,“ dodáva úprimným tónom Procházka pre hokej.sk.

Najnovšie z klubu: Česká republika

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk