HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Legendárny hlas si užil šampionát v papučiach
zdroj: jäzva

Legendárny hlas si užil šampionát v papučiach

Hlas Jozef Jarkovského predstavoval dlhé roky neodmysliteľnú súčasť rozhlasových reportáží z hokejových majstrovstiev sveta. Po absolvovaní svojho jubilejného dvadsiateho šampionátu sa rozhodol prenechať miesto pri reportážnom stolíku mladším kolegom, no domáci turnaj si jednoducho nemohol nechať ujsť. Po päťročnej pauze tak poslucháčom na vlnách Slovenského rozhlasu opäť približovala krásne gólové chvíle jedinečná osobnosť slovenskej žurnalistiky.

Pán Jarkovský, ako hodnotíte účinkovanie tímu Slovenska na domácom šampionáte?

Mne sa naši reprezentanti vo väčšie zápasov páčili. Výkon z posledného zápasu proti Dánsku beriem s rezervou, pretože obom tímom už o nič nešlo. Chlapci si však víťazstvom obhájili svoju hokejovú česť a pripravili peknú rozlúčku Lacovi Nagyovi. Škoda zbabraných záverov stretnutí proti Kanade a Nemecku. To si musia rozobrať členovia realizačného tímu. 


Prečo sme tie koncovky nezvládli?

Vyslovím iba môj skromný pocit. Myslím si, že sme na tú situáciu neboli pripravení. Hovorím o zápase s Nemeckom. Mohli sme predpokladať, že pôjde o veľmi tesný priebeh a vedeli sme aj to, že dobrý bude aj bod. Prišlo mi to tak, že v čase vyrovnávajúceho gólu Nemecka hráči nevedeli správne zareagovať. Ako keby na to neboli pripravení. My sme sa už nepotrebovali hrnúť dopredu a vyhrať za každú cenu. Tam sme stratili šampionát.

Potešili viacerí mladí hráči, útok nepotvrdil obavy o koncovku. Ako však vnímate výkony našich brankárov?


Poviem to takto – zápasy proti Kanade a Nemecku boli presne tými, v ktorých potrebuje mužstvo výborný výkon brankára. Rybár s Čiliakom možno chytili to čo mali, aj keď ani tým si nie som istý, nechytili však nič navyše. Ich percenta úspešnosti boli nízke. Prekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch sa pýšime kvalitou na brankárskom poste. Keď začínala naša reprezentácia v A-kategórii, tak sa hovorilo – útok máme áčkový, obranu béčkovú a brankárov céčkových. Aj keď sa to vtedy Draganovi, Hartmannovi či Michalekovi nemuselo páčiť. Teraz sa chválime fantastickými brankármi, ale na MS to nepotvrdili. Možno to ovplyvnila aj celková práca s brankármi v záverečnej príprave na šampionát. Odchod Jula Hudáčka na poslednú chvíľu, no neviem. Nech to posúdia tí, ktorí sa vyznajú v hokeji lepšie.

Jozef Jarkovský a Ján Kozák


Ktoré z nových tvárí vás zaujali najviac?

Veľmi sa mi páčili Studenič, Liška a Sukeľ. Ukázali fantastický potenciál, Sukeľ sa stal dokonca našim najlepším strelcom. Stabilne dobre hral obranca Marinčin, výborný bol Černák. Osobne ma príjemne prekvapil aj Patrik Koch. Keď prišiel pred tromi rokmi do Košíc, tak sa každý pýtal, kto to vlastne je. Teraz z neho môže vyrásť stabilný člen slovenskej reprezentácie. Toto sú prínosy, ktoré naozaj oceňujem. Je to vklad pre ďalšie svetové šampionáty.

Slovenský hokej však čakajú voľby a črtajú sa dôležité zmeny. Akým smerom sa máme uberať ďalej? Je tréner Craig Ramsay mužom na správnom mieste?


Mne sa výkon slovenskej reprezentácie páčil. Bola tam súdržnosť a chlapci dodržiavali premyslený systém. Nebol to hurá hokej, ale malo to hlavu i pätu. Neviem však posúdiť, čo by bolo najlepšie pre slovenský hokej. Či by mal ostať pán Ramsay, alebo by mal dostať šancu nejaký slovenský tréner. Už budúci rok nás však čaká v septembri kvalifikácia na olympiádu a to je dôležitý cieľ. Kontinuita by teda nebola v neprospech veci. Necháme to na rozhodnutie kompetentných.

Fanúšikovia Slovenska s Jozefom Jarkovským
jäzva (jäzva)


Pre vás osobne išlo o návrat na majstrovstvá svete po piatich rokoch. Ako ste si to užili?

Ja som pred piatimi rokmi prenechal miesto mladším, pretože práca na šampionáte je naozaj náročná a namáhavá. K mikrofónu som sa vrátil len preto, že pre mňa išlo o šampionát v obývačke. Na štadión som mohol dobiehať takpovediac v papučiach, pretože bývam na kopci nad Steel arénou. Vnímam to ako krásnu bodku za mojim účinkovaním na majstrovstvách sveta. Rozlúčil som sa spoločne s Lacom Nagyom i pánom Ramsayom. Pri hokeji však samozrejme ostávam. Počuť ma budete počas vstupov z košických štvrťfinálových duelov a potom budem pracovať ďalej v prostredí slovenského športu. Bolo to skvelé, bolo to doma. Vždy som sníval o tom, že sa raz dočkám domáceho šampionátu so slovenskou účasťou v Košiciach. V roku 2011 som bol totiž celé majstrovstvá sveta v Bratislave a naši reprezentanti to tam bohužiaľ absolútne nezvládli. Nemal som teda z toho žiadny zážitok. Teraz mi to asi Pánbožko doprial a ja som si to naplno užil. Ďakujem aj všetkým mojim trom kolegom Matúšovi Čunderlíkovi, Adamovi Bohušovi a Maťovi Balážikovi. Všetci traja odviedli kus dobrej práce a ja osobne nemám o budúcnosť reportáží v Slovenskom rozhlase žiadne obavy.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: MS 2019

Pozri viac

ProFutbal.sk