HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Vlastní podpisy všetkých veľkých legiend. Neochotní mladí hádžu čmáranice
zdroj: foto jäzva

Vlastní podpisy všetkých veľkých legiend. Neochotní mladí hádžu čmáranice

Ani jeden novinár nepozná tváre hokejistov tak dobre ako oni. Žiadni fanúšikovia netrávia čakaním na hráčov toľko hodín ako oni. Rok čo rok cestujú na majstrovstvá sveta zo všetkých kútov Európy a neraz pritom nevidia naživo ani jediný zápas. Niekedy prestoja celé dni pred hotelmi a v každom počasí tam trpezlivo čakajú na ten sekundový moment, keď sa otvoria dvere a na ulicu vykročí hokejista. V zlomku sekundy ho musia spoznať, osloviť a čakať na pozitívnu reakciu. Zberatelia podpisov.

„Podmienky som čakal lepšie, ale bohužiaľ nám nevyšlo počasie. To Košičania ovplyvniť nemohli. Som však spokojný a určite neodchádzam s prázdnymi rukami,“ pousmial sa jeden z najznámejších českých zberateľov Jaroslav Kořánek.

Vo svojej zbierke vlastní tisíce podpisov svetoznámych osobností. V jeho prípade sa za tým skrývajú desiatky rokov poctivého úsilia.

„Začal som sa tomu venovať už počas mojich školských čias. Vtedy som nemal možnosť chodiť na hokej a tak som písal listy. Ako Moravák som začal neskôr chodiť na hokej do Brna. Kometa bola vtedy takmer na poslednom mieste tabuľky, ale hrali tam vtedy hráči ako Oldřich Machač či Vladimír Dzurilla,“
pripomenul „Jarda“. „Chytilo ma to a pustil som sa do zbierania podpisov naplno. Pravda, vtedy neboli kartičky a podpisovať som si nechával obrázky tímov či štadiónov. Malo to ďaleko od dnešnej doby kartičiek a fotografií.“


Neskôr si našiel manželku z Košíc a aktuálne majstrovstvá sveta tak predstavovali v jeho prípade spojenie príjemného s užitočným. Aj keď namiesto popíjania kávičky so svokrovcami trávil väčšinu času pred hotelmi.

„Chodím sem preto rád a vždy keď sem prídeme navštíviť svokrovcov, vedie moja cesta aj na štadión. Bez návštev pánov Igora Libu či Bedřicha Brunclíka by sa cesta do Košíc ani nepočítala. Párkrát som stretol aj Vincenta Lukáča. Pre mňa sú to jednoducho povinné zastávky. Tak ako pre iných turistov, ktorí nikdy nevynechajú návštevu cukrárne Aida či veže Dómu svätej Alžbety,“
pousmial sa J. Kořánek.

Mnohí ľudia žijú v presvedčení, že zberateľ si kúpi balíček kartičiek, nájde si tam svojho hráča, príde pred štadión a domov sa vráti s podpisom. Veľký omyl. Zberatelia niekedy čakajú pred hotelmi celé dni a želaných hráčov stretnú aj párkrát za deň. To však ešte neznamená, že sa dočkajú podpisu.

„Už niekoľko rokov sú neochotní Kanaďania a Američania. Ani k Slovákom sa tu nedalo dostať, ale inak boli vždy ústretoví. Vždy je pri nich veľa fanúšikov, ktorí pomôžu s identifikáciou menej známych hráčov. Väčšinu však poznám sám a napríklad s Lacom Nagyom sa poznáme z videnia. Musím povedať, že mi vždy podpísal všetko, čo som potreboval. Podobne ochotný je vždy aj Peter Bartoš,
“ odprezentoval svoje skúsenosti pán Kořánek, ktorého v Košiciach potešilo zopár nových úlovkov. „Napríklad podpis Tomáša Tatara, pretože toho som stretol osobne prvýkrát. Podarilo sa aj zopár Američanov a Kanaďanov, z Fínov mi pribudol napríklad aj Saku Koivu. Spoločne s manažérom Jere Lehtinenom sú veľmi ochotní a príjemní ľudia.“


Práve zástupcovia staršej generácie podpisujú bez problémov. Okrem Lehtinena boli ochotní John Vanbiesbrouck, Lindy Ruff či Johan Garpenlöv. Mladí hráči USA, Kanady či Švédska však privádzali zberateľov do stavu zúfalstva.

„Ja to nechápem, pretože my skúsení zberatelia sme zažili aj Kanaďanov, ktorí chodili do Prahy pred 30 rokmi a všetci boli ochotní a mali krásne podpisy. Dnes vám mladí hráči podpísať nechcú, alebo tam hodia iba nejakú čmáranicu,
“ povzdychol si skúsený zberateľ, ktorý si necháva podpisovať okrem kartičiek aj fotografie, ktoré si tlačí z internetu.

„Veľa podpisov som zohnal dopisovaním do Ameriky. Mám teda väčšinu hráčov formátu Gordieho Howa a dovolím si povedať, že mám podpisy všetkých hráčov, ktorí získali vyše tisíc bodov v NHL. Osobne som stretol v Prahe Maria Lemieuxa či Wayna Gretzkeho,
“ prezradil J. Kořánek, ktorý už podľa vlastných slov nemá nejaký zberateľský sen. „Chcel by som mať samozrejme mladých hráčov, s ktorými je to však ťažké. Mrzí ma, že tu v Košiciach sa napríklad vôbec nepodpisoval talentovaný Jack Hughes. V Prahe mu ušiel aj Connor McDavid. Verím však, že budú hrať dlho a príde aj moja chvíľa.“

Či už sa však zberateľom podpis získať podarí, alebo nie, hodiny strávené pred hotelmi a štadiónmi nevnímajú ako premrhaný čas.

„Je to hlavne o komunite. My zberatelia sa stretávame pri štadiónoch i na burzách kartičiek. Je to také spoločenstvo a človek, ktorý vyrába kartičky v Prahe je mojim výborným kamarátom. Pracoval som dokonca v tlačiarni, kde som sa podieľal na výrobe hokejových kartičiek,“
povedala nám sympatická legenda českého zberateľstva. Na otázku, do kedy ho bude baviť obchádzať štadióny so žiadosťami o podpisy a čo sa raz stane s jeho parádnou zbierkou, odpovedal so širokým úsmevom. „Sám neviem a vyzerá to tak, že to po mne nezdedí nikto. Zatiaľ sa však zomrieť nechystám a verím, že ešte pekných pár rokov budem pokračovať v rozšírení zbierky. Snáď sa dožijem aj dôchodku a budem mať na to viac času. Ono je to tak, že každý má svoje hobby. Niekto chodí do krčmy, niekto hrá karty a niekto zbiera podpisy. Neviem si predstaviť, že by som s tým teraz sekol.“

Odporúčame

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: MS 2019

Pozri viac

ProFutbal.sk