HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Ján Lašák mladší: Pre meno som tlak nepociťoval. Góly chcem dávať, nie dostávať
zdroj: TASR

Ján Lašák mladší: Pre meno som tlak nepociťoval. Góly chcem dávať, nie dostávať

Od malička bolo prakticky jasné, že niečomu inému ako hokeju sa v živote nemôže venovať. Narodil sa ako syn legendárneho slovenského brankára Jána Lašáka a zdedil po ňom meno aj vášeň ku športu na ľade. V nedeľu oslávil iba svoje sedemnáste narodeniny, aj tak sa Ján Lašák mladší javí ako jeden z najväčších mladých talentov slovenského hokeja.

Hokejovo vyrastal najviac v Česku, kde boli jeho prvým klubom Pardubice. Vyskúšal si však aj ruskú a fínsku školu a ako veľmi mladý zamieril do USA. Na nedávno skončenom turnaji Hlinka Gretzky Cup 2019 bol vyhlásený za najlepšieho hráča "SR 18", pričom nazbieral dva kanadské body za gól a asistenciu. Nielen o turnaji, ale i celej svojej doterajšej kariére porozprával Ján Lašák ml. v exkluzívnom interview pre hokej.sk.

Bol si vyhlásený za najlepšieho hráča slovenskej osemnástky na Hlinka Gretzky Cupe. Čo to pre teba znamená?
Ján Lašák mladší: 
"Po vyhratom zápase proti Švajčiarsku (7:5) to pre mňa bolo niečo extra. Veľmi ma potešilo, ale bolo tu veľa chalanov, ktorí tu odviedli veľmi dobré výkony a tiež by si toto ocenenie zaslúžili. Tréneri ho udelili mne a verím, že svojimi výkonmi som si ho zaslúžil."

V poslednom zápase turnaja z pohľadu Slovenska padlo dohromady až 12 gólov. Čím si to vysvetľuješ?
"Je to ťažšie, keď padá viac gólov. Možno si v obrane neveríme toľko, ako kedysi, na druhej strane si veríme viac v útoku. Potom to tak vyzerá, lebo v defenzíve prepadáme. Zrkadlom tejto situácie bolo, že sme dostali päť gólov."

Prišla však táto výhra ako zadosťučinenie za ostatné zápasy, v ktorých sa vám nepodarilo triumfovať napriek tomu, že ste svojich súperov vo väčšine prípadov prestrieľali?
"Celý turnaj sme si išli za víťazstvom, v každom dueli sme boli veľmi blízko a v poslednom zápase to bola zaslúžená výhra. V každom dueli nám chýbal jeden krok naviac, všetko sme prehrali o jeden gól, I keď sme súperov prestrieľali. Chýbalo nám možno hranie jednoduchého hokeja a treba byť silnejší v koncovke. Strácali sme dosť pukov, zvládame ale držať krok s najlepšími tímami na svete, a presne to sme ukázali. S turnajom ako celkom preto môžeme byť spokojní."

Ján Lašák mladší sa na Hlinka Gretzky Cupe stal najlepším hráčom "SR 18". (foto: tasr)
Ján Lašák mladší sa na Hlinka Gretzky Cupe stal najlepším hráčom "SR 18". (foto: tasr)

Predsa len, si synom veľkej hokejovej legendy. Aké to pre teba od malička bolo byť synom Jána Laška?
"Nevnímal som ho úplne ako veľkú hokejovú hviezdu. Pre mňa to bol hlavne otec, no bral som ho, samozrejme, ako úspešného športovca."

Necítil si ani v rámci hokejových začiatkov tlak, ktorý sa na teba pre toto meno môže zosypať?
"Mama ma na to upozorňovala od začiatku. Preto som sa na to pripravoval, ale tým, že som sprvu hrával v Česku v Pardubiciach, som to úplne nepociťoval. Na Slovensku som vlastne dohromady nikdy nehrával a tlak som preto necítil. Následne som sa presunul do USA, kde Ján Lašák nie je až tak známe meno ako u nás. Na slovenskej scéne to párkrát pocítim, ale inak si stále idem svoje. Avšak tým, že ocino bol brankár a ja som útočník, sa mi to zatiaľ viac vyhýba."

Nechcel si predsa len byť brankárom ako tvoj otec? Čo ťa zlákalo na útočné pozície?
"Od malička som bol hráč, ktorý chcel najmä strieľať góly. Nechcel som ich dostávať, preto ma to ťahalo do útoku. Ani ocino ma nepresviedčal, i keď viem, že chcel mať svojho nástupcu. Ja som chcel byť vždy útočníkom."


Vo svojich hráčskych začiatkoch si pochodil veľkú časť Európy, napriek tomu si uprednostnil zámorie. Popíš nám, v čom vnímaš najväčšie rozdiely čo sa týka hokeja ako takého.

"Hokej tam je na inej úrovni. Je tam užšie a dlhšie klzisko. Je to rýchlejší a jednoduchší hokej, v ktorom je menej času na všetko. Cvičí sa v štýle 2 na 1, zameriavame sa na súboje v rohu. Počas zápasov ne najväčší rozdiel v tlaku na bránku a jednoduchosti hry, keďže sa veľa nastreľujú puky. Zo začiatku som s tým mal veľké problémy. Prvé dva mesiace bol veľký problém zvyknúť si na americký hokej a veľmi sa mi nedarilo. Zo začiatku som chcel letieť domov."

Kto alebo čo ti dokázalo pomôcť v ťažkých chvíľach?
"Veľa som volával s mamou, ktorá zdôrazňovala, že sa tam mám udržať. Pomohol mi aj kolektív, keďže sme boli výborná partia. Zároveň sme disponovali kvalitnými trénermi. Zobrali si ma pod svoje krídla Radej Dvořák či Tomáš Vokoun. Z Fínska tam figuroval Olli Jokinen a spolu mi veľmi pomohli a dali 'áčko' na hruď. Mohol som sa s nimi porozprávať a zároveň mi pomohlo, že sme v tíme mali dvanásť Európanov a navzájom sme si pomáhali. To ma dostalo cez ťažké chvíle. v podstatě hned jsem dostal áčko na dres."

Otcom mladého útočníka je naša brankárska legenda a víťaz MS 2002 - bývalý brankár Ján Lašák. (foto: tasr)
Otcom mladého útočníka je naša brankárska legenda a víťaz MS 2002 - bývalý brankár Ján Lašák. (foto: tasr)

Spomenul si viacerých trénerov, pod ktorými si hrával za tím South Florida Hockey Academy do 16 rokov. Čo meno, to pojem. Muselo to byť pre teba niečo výnimočné pôsobiť pod Vokounom či Jokinenom.
"Bolo to niečo neskutočné. Všetku svoju hokejovú skúsenosť predávali nám mladým. Vysvetľovali nám, ako to ide v NHL, čo si všímajú skauti, čo od nás chcú a každý mal v tíme svoju rolu. Povedali mi, v čom sa musím zlepšovať, a to mi pomohlo."

Priblíž nám, ako funguje univerzitná súťaž, v ktorej pôsobí aj tím z Floridy. Dokáže sa na školskej úrovni vypracovať veľká konkurencia?
"Je tam veľké množstvo tímov a delí sa to na tri ligy. Ja hrám tú najvyššiu, kde je 140 celkov. Mužstvá do top 60-ky majú nesmiernu kvalitu, potom sa to mierne zhoršuje. My sme v USA boli sedemnásty, takže sme chodili na top turnaje. Prvých päť tímov v nich bol priam 'rachot'. Neskutočne šikovní hráči."

Na Floride si nielen hrával, ale aj študoval. Priblíž nám, ako vyzeral tvoj bežný deň.
"Zobudil som sa o ôsmej. Išiel som na raňajky a už 8:30 nám začínala škola. Tú sme mali do 15:30 a po škole sme okamžite išli na zimák. Mali sme tréning na suchu a o siedmej sme sa vrátili na večeru. Od ôsmej do deviatej sme mali povinnú hodinu, kedy sme sa museli učiť. Chalani, ktorí mali zlé známky, museli chodiť do knižnice na dve hodiny. Každý štvrtok po dvoch hodinách v škole sme odlietali na turnaje. Celkovo až šesťkrát do mesiaca, keď počítam let tam aj naspäť. Aj na turnaje s nami dokonca lietala učiteľka a po zápasoch sme ešte mali aj trojhodinovú výuku."

Je to nesmierne nabitý program, prakticky až bez možnosti voľného času či dostatku spánku. Nerobilo ti to problémy?
"Zo začiatku som to na sebe veľmi cítil. Vždy sme sa vracali až v pondelok o druhej ráno a ešte v ten deň sme išli do školy. Program nasledoval taký, aký som opísal. Chýbal mi preto ten spánok a akonáhle bol čas, dospával som."

Nemal si problém s jazykom?
"Už v piatich rokoch som cestoval do Ruska, Fínska a neskôr aj Ameriky. Keď som tam išiel, dobre som ovládal jazyk."

V South Florida Hockey Academy sa stretol aj s Ollim Jokinenom či Tomášom Vokounom. (foto: Elite Prospects)
V South Florida Hockey Academy sa stretol aj s Ollim Jokinenom či Tomášom Vokounom. (foto: Elite Prospects)

Narodil si sa na Slovensku, vyrastal v Česku a teraz pôsobíš v USA. Mohol by si teoreticky mať aj trojité občianstvo?
"Dá sa povedať, že áno, ale hrám za Slovensko a vždy, keď sa vrátim sem, cítim, že hrám doma. Hral som síce v Jihlave v širšom kádri ČR, nikdy som však nemal české občianstvo, jasnou voľbou bolo Slovensko."

V USA zotrváš aj naďalej, čaká ťa však zmena. Počas leta ťa do svojho tímu draftoval v siedmom kole tím z USHL Muskegon Lumberjacks. Čo očakávaš od tejto výzvy a čo si sa doposiaľ dopočul o tejto univerzitnej súťaži?
"Ide o juniorskú ligu, kde môžu byť traja hráči ročník 1999-2003. Je to najvyššia juniorská liga v Amerike. Hneď tretieho septembra pôjdem do Ameriky na predsezónny kemp a chcem sa dostať do prvého tímu. Tam by som rád pobudol jednu alebo dve sezóny a mojím ďalším cieľom je dostať sa na univerzitu. Kým tam nepôjdem, v Muskegone mi vyberú školu. Následne by som sa veľmi rád dostal do NHL, čiže ďalším cieľom bude draft."

Popri tom ťa budú čakať aj iné reprezentačné povinnosti. Môže sa tomuto kolektívu "SR 18" podariť návrat medzi elitu, z ktorej tento rok vypadol?
"Na najbližšom turnaji I. divízie skupiny A svetových šampionátov máme jasný cieľ - vybojovať späť elitnú skupinu. Dovtedy aj ja viem, na čom musím pracovať, a to najmä zosilniť nohy, dostať do nich rýchlosť a výbušnosť."


Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Odporúčame

ProFutbal.sk