HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Zlatí chlapci oprášili spomienky. Lašák: O zlate pre Slovensko som sníval už ako dieťa
zdroj: foto jäzva

Zlatí chlapci oprášili spomienky. Lašák: O zlate pre Slovensko som sníval už ako dieťa

Jedenásť majstrov sveta, čo meno, to legenda slovenského hokeja. Na druhej strane nemenej slávni hokejisti na čele s členom Triple Gold Clubu Tomasom Jonssonom a dvojnásobným svetovým šampiónom Michaelom Nylanderom. Diváci v košickej Steel aréne mali v sobotu večer šancu vidieť pohromade skutočnú hokejovú smotánku, ktorá dokázala, že vek možno uberá na rýchlosti, no hokejový um nemizne.

„Bolo výborné stretnúť sa po dlhom čase a opäť si proti sebe zahrať dobrý hokej. Niektorí naši chlapci dlhší čas nekorčuľovali, ale všetci sme si užili publikum a samotný zápas,“ vyslovil sa po prehre 7:11 bývalý útočník s vyše 900 štartmi v NHL Michael Nylander.

„Užil som si to! Čakal som vyššie tempo a mal som z toho obavy. Naša kondícia už predsa len nie je aká, ako bývala. Našťastie to s tempom nepreháňali ani Švédi,“
pousmial sa majiteľ všetkých slovenských medailí z éry samostatnosti a súčasný prezident zväzu Miroslav Šatan. Košické publikum potešil svojim typickým nájazdovým blafákom a ľudia po jeho góle šaleli ako za starých čias. „V Košiciach som počas svojich aktívnych čias veľmi vítaný nebol, ale v posledných rokoch ma tu už vítali ako hráča reprezentácie veľmi vrelo. Som rád, že je to tak a ľudia už na mňa nepískajú.“

Višňovský a Šatan



Veľkej obľube publika sa stále teší aj ďalší neodmysliteľný člen zlatej generácie Žigmund Pálffy.

„Exhibícia vyšla na jednotku. Zišla sa opäť skvelá partia a som rád, že sme si zopakovali naše fintičky a akcie. Kondícia tam už nie je, ale zvládli sme to. Súper bol našťastie trochu starší ročník,“
poznamenal člen Výkonného výboru SZĽH.

V súboji proti „trom korunkám“ pochopiteľne ožili spomienky na semifinále z MS 2002. Slováci v ňom prehrávali 0:2, no v 36. minúte znížil Vladimír Országh a necelé dve minúty pred koncom tretej tretiny vyrovnal Miroslav Šatan.

„Tesne pred tým gólom som skoro prišiel o koleno a myslel som si, že som dohral. Našťastie to však nejako vydržalo,
“ pripomenul Šatan. „Vyrovnali sme a v predĺžení prišiel parádny zákrok Jana Lašáka. No a potom tie krásne nájazdy. Je to už minulosť, ale zároveň je to príjemná spomienka.“

„Ja som to nevnímal ako spomienku na Švédov, ale skôr ako spomienku na chytanie,“ zareagoval s úsmevom Ján Lašák. „Vlani som bol v brankárskom výstroji trikrát, v tejto sezóne som si zachytal prvýkrát. Trochu som sa teda vrátil do aktívnych čias, ale tváre súperov na druhej strane som veľmi nevnímal.“

Na pamätný Göteborg sa však pochopiteľne zabudnúť nedá. „Bolo to dávno. Pre mňa to však bol vysnívaný zápas, o ktorom som sníval ako malý chlapec. Vždy som túžil po jedinej veci – doniesť domov zlatú medailu. Vždy som sa cítil ako hrdý Slovák a získať titul majstra sveta bol ten najkrajší sen. Som šťastný, že sa to podarilo, ale teraz už mám novú prácu a nové ciele.“

Milo, Nylander



Pravda, Švédom sa na duel z 9. mája 2002 až tak dobre nespomína. “Mali sme vtedy dobrý tím, ale zdolali nás a získali majstrovský titul. Dokázali to a zaslúžili si to teda. Vtedy sme však určite spokojní neboli, veď sme hrali doma a všetci sme túžili po boji o zlato,“ poznamenal Nylander.

Severania majú vo svojej histórii zlatých tímov viacero, no my máme taký v histórii samostatnosti iba jeden. Pre divákov i jeho členov je preto každé stretnutie udalosťou.

„Keď ma sem pozývali, tak som sa pýtal, kto bude za nás hrať. Už som mal dohodnutú dovolenku, ale keď som počul tie mená, tak som ju odložil a prišiel som. Veľmi ma potešilo, že sme sa opäť zišli na ľade v tomto zložení a tie nahrávky a spolupráca fungovali aj po rokoch. Prekvapili ma aj Švédi, ktorí boli trochu starší a pomalší, ale hrali naozaj pekný hokej,
“ vyslovil sa obranca Ľubomír Višňovský, ktorému istil chrbát – rovnako ako pred rokmi – Ján Lašák. „Vždy sme v ňom mali istotu a ak je reč o tom semifinále z roku 2002, tak mne sa v mysli vynára práve Jankova lapačka. Nebyť nej, tak by sme hrali o bronz. A potom tie nájazdy Žiga a Riša Lintnera. Pamätám si však aj prvý zápas, kedy som prišiel z Ameriky a bol som ešte na tribúne. Aj vtedy sme vyhrali a zdolať Švédov dvakrát na ich ľade, to bola veľká vec.“

Lašák a Radivojevič



„Višňa“ chodí s partiou na ľad dvakrát týždenne. Jeden z najrýchlejších zadákov našej histórie preto svoje korčuliarske danosti nestratil. „Keby sme potrénovali, tak by sme si ešte možno druhú slovenskú ligu ťukli. Všetci už však máme svoje povinnosti, rodiny a koníčky. Ani ja sa nenudím a robím z každého rožku trošku.“

Spomínanú druhú ligu však stále hrávajú Marek Uram a Jozef Stümpel. V drese Žiaru bodujú ako za mlada (Uram má 5 bodov zo 2 zápasov, Stümpel 6 v piatich).

„Aj druhá liga išla úrovňou hore a nie je to také jednoduché. Snažíme sa Žiaru pomôcť postúpiť,“
skonštatoval 47-ročný Stümpel. Vďaka herne praxi to mal v exhibičnom zápase pomerne ľahké. „Bolo to také pohodové stretnutie a hlavné je, že sme sa stretli a mohli sme pobaviť divákov. O výsledok tentoraz určite až tak nešlo, ale vyhrať chceme vždy. Pre nás všetkých je fajn nezakopať hokej a stále sa z neho tešiť.“

Legendy Slovensko vs. Švédsko (234 obrázkov v galérii)

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Slovensko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Majstrovstvá sveta

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

ProFutbal.sk