HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Nebyť Slovákov, mohol byť trojnásobným majstrom sveta. V stopách Nylandera kráčajú supertalentovaní synovia
zdroj: foto jäzva

Nebyť Slovákov, mohol byť trojnásobným majstrom sveta. V stopách Nylandera kráčajú supertalentovaní synovia

Je dvojnásobným majstrom sveta, v NHL odohral takmer tisíc zápasov a hoci je rovesníkom stále aktívneho Jaromíra Jágra, v najlepšej lige sveta má už dvoch synov. Michael Nylander.

Raketový rozlet

Rodák zo švédskeho Huddinge bol od svojich mládežníckych čias reprezentantom „troch koruniek“ a keď zaznamenal na juniorskom šampionáte v roku 1991 v siedmich zápasoch bilanciu 7 gólov a 6 gólov, presunul sa z materského klubu k neďalekému Štokholmu. V tíme AIK Solna okúsil prvýkrát profesionálny hokej a v pozícii nováčika roka sa okamžite nominoval na svoje prvé seniorské majstrovstvá sveta. A aby bol rozlet jeho kariéry naozaj raketový, po finálovom severskom derby proti Fínsku mu v Prahe zavesili na krk zlatú medailu.

„To som bol ešte mladé ucho
,“ usmieva sa švédska legenda na úvod rozhovoru pre hokej.sk. „Tešil som sa už len z toho, že som si zahral na majstrovstvách sveta. Potom som si chcel ten víťazný pocit zopakovať, ale zistil som, že to nie je také ľahké.“

Nylander



Po svojom prvom titule majstra sveta absolvoval Nylander ďalších šesť šampionátov, z ktorých si priviezol tri strieborné a dve bronzové medaily. Na piedestál sa však vrátil až v roku 2006 v Lotyšsku. Pravda, to už bol hviezdou prvej kategórie a ako hráč New Yorku Rangers vtedy nazbieral v Rige v šiestich zápasoch deväť bodov (1+8).

„Bolo to niečo iné ako v tom roku 92. Zatiaľ čo vtedy som len zbieral skúsenosti, v Rige som patril medzi najskúsenejších členov tímu a vodcovstvo i body sa odo mňa čakali. To zlato som si preto cenil ešte viac,
“ zdôrazňuje Nylander.

Titulu „trojnásobný“ zabránili Slováci


Snom každého hokejistu je osláviť titul na domácom ľade. 181-centimetrov vysoký center k tomu nebol ďaleko. Na domácom šampionáte v roku 2002 mal výbornú formu a v ôsmich zápasoch zaknihoval sedem bodov. V semifinále však narazili Švédi na oduševnenú partiu zo Slovenska. „Tri korunky“ viedli 2:0, no potom inkasovali z hokejok Vladimíra Országha a Miroslava Šatana. V nájazdoch neskórovali ani raz, zatiaľ čo brankára Tommyho Sala prekonali Žigmund Pálffy a Richard Lintner.

Na konkrétne momenty z toho zápasu si nepamätám, ale pamätám si, že sme prehrali,“ usmieva sa s odstupom rokov Nylander. „Bolo to veľmi nepríjemné, veď sme hrali doma a každý čakal, že Slovensko prejdeme. Boli sme už blízko k boju o zlato, ale Slováci nám to vyfúkli a určite si to zaslúžili.“

Michael Nylander (3)



To bola ešte NHL plná Slovákov a Čechov


V žlto-modrom drese okúsil aj dve olympijské hry a s národným tímom sa rozlúčil bronzom na majstrovstvách sveta v roku 2010. Hokejová verejnosť ho však vníma predovšetkým cez jeho kariéru v NHL. V najlepšej lige sveta strávil v šiestich kluboch celkovo pätnásť sezón.

„Zahral som si pritom s viacerými slovenskými hráčmi. Či už to boli Bondra, Jurčina, alebo Marcel Hossa. Bolo ich určite viac, ale všetko to boli dobrí chlapci a mám na nich pekné spomienky,“
upozorňuje nás na pozitívne skúsenosti s hráčmi spod Tatier. Azda najviac mu v pamäti utkveli Peter Bondra a Marcel Hossa, s ktorými hrával v rovnakom útoku vo Washingtone, resp. New Yorku Rangers.

„V tom čase nebolo ťažké naraziť v tíme na Slováka či Čecha. Osobne som sa veľmi bavil práve v New Yorku. Je to skvelé mesto a navyše som hral v parádnom útoku s Jágrom a Strakom,“
spomína Nylander. 


Dôležitosť policajtov pominula

V priebehu pätnásťročnej kariéry za veľkou mlákou zažil na vlastnej koži herný prerod NHL. „Keď som prišiel do Hartfordu v roku 1992, tak to bolo hlavne o tvrdých hitoch, hviezdy potrebovali osobných strážcov. Každý tím musel mať svojho „policajta“. Ak ste nemali bitkára, ktorý by chránil šikovných hráčov, tak by ste nemali rešpekt. Na druhej strane však platilo, že sa bili hlavne medzi sebou. Každý však vedel, že skočiť do hviezdy súpera sa jednoducho nevyplatí.“

Vplyv bitkárov však postupom času klesal. Kluby pochopili, že hoci majú diváci bitky radi, ešte hodnotnejšie sú pre nich ofenzívne výkony rýchlonohých hviezd.

„Teraz je to všetko rýchlejšie a mladšie. A hoci sa stále dbá na pozornú defenzívu, hokej je teraz otvorenejší. Mne osobne sa to páči,“
prezentuje svoj pohľad na moderný hokej M. Nylander. O NHL má pritom naďalej skvelý prehľad, veď za oceánom pôsobia obaja jeho synovia. Zaujímavou hrou osudu je fakt, že Williama i Alexandra draftovali z ôsmej pozície. 

William Nylander
William Nylander (twitter.com)


Synovia sa potatili

Viete, veľkou vecou je už len samotný fakt, že sa stanete hráčom NHL. A to, že si oboch synov vybrali z ôsmeho miesta, je neuveriteľná hra osudu,“ krúti hlavou slávny útočník, po ktorom siahol Hartford v roku 1991 až z 59. miesta. „Myslím si, že sú mi obaja trochu podobní, ale objektívne priznávam, že majú lepšie korčuľovanie i streľbu. Platí to aj o prehľade na ľade. Sú rozhodne lepšími hráčmi ako som bol ja.“

Silnú hrdosť pociťuje na oboch synov, no ako sám hovorí – obaja sú v odlišných fázach kariér. „William má v Toronte pevné miesto. Alexander sa snaží preniknúť do zostavy Chicaga a tento rok sa mu to celkom darí. Vždy medzi sebou súperili a jeden chcel byť lepší ako druhý. To sa nezmenilo, teraz je to však na najvyššej úrovni.“

Isté je, že pre hrdého otca sú náročné predovšetkým vzájomné zápasy synov. Komu v nich drží palce? „Obom,“ odpovedá diplomatickým štýlom Michael Nylander. „Prvýkrát sa proti sebe v NHL stretli v Buffale a vtedy sme tam boli ako kompletná rodina. Bolo to niečo špeciálne. Ťažko popísať ten pocit hrdosti.“


Zatiaľ čo 21-ročný Alexander reprezentoval Švédsko doposiaľ iba na juniorskej úrovni, o dva roky starší William získal v roku 2017 titul majstra sveta.

„To je síce pravda, ale ja mám zlaté medaily dve. V tomto smere som teda ešte stále lepší,“
upozorňuje so širokým úsmevom 47-ročný člen hokejovo košatej rodiny. Ľadovému športu sa totiž venovali aj jeho bratia Peter a Thommy.

Michael Nylander (2)


Vyrastal na Salmingovi

Svoju aktívnu kariéru ukončil Michael Nylander v roku 2015, čiže ako 43-ročný. Korčule si obúva ešte stále v rámci zápasov legiend a naposledy si ho tak mohli užiť aj diváci v Košiciach v rámci exhibičného duelu medzi starými pánmi Slovenska a Švédska. V šatni Steel arény sa vtedy zišiel s viacerými švédskymi legendami, no ktorý nositeľ troch koruniek je pre neho tým najväčším?

„Závisí od toho, z akého uhla sa na to pozriete. Či sú pre vás podstatnejšie body, alebo prínos pre tím,“
zamýšľa sa Nylander. „Ja osobne som vyrastal na Borje Salmingovi. To bol môj idol a bol to jeden z prvých Švédov, ktorý prenikol do NHL. Potom by som spomenul Nicklasa Lidströma, ktorý sa stal jedným z najlepších obrancov histórie.“

Kľúčom k úspechu je trpezlivosť


Minulosť švédskeho hokeja je plná úspechov, no poriadne svetlá je aj jeho budúcnosť. Švédov draftujú kluby NHL ako na bežiacom páse a táto hokejová škola je považovaná za jednu z najlepších na svete. Korene jej úspechu siahajú podľa Nylandera hlbšie.

„Vo Švédsku sme pred rokmi zaviedli systém, ktorý je založený na trpezlivosti. Platí, že nie je nikdy neskoro začať a nemôžete odpísať chlapca, ak sa mu okamžite nedarí. Talent sa môže prejaviť aj neskôr. Každý potrebuje dostať šancu a priestor. Výhodou je, že máme veľa štadiónov a hokejový program švédskej federácie je založený na správnej filozofii. Veľmi samozrejme pomáha samotný fakt, že pre nás Švédov je hokej športom číslo 1,
“ odhaľuje na záver rozhovoru pre hokej.sk tajomstvo švédskeho úspechu legendárny Michael Nylander.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Švédsko

Pozri viac

Najnovšie z ligy: Švédsko

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

ProFutbal.sk