HOKEJ.sk HOKEJ.sk

Najslávnejší z ruských brankárov v NHL vyrastal na Treťjakovi, vyzdvihuje Hossu, Pálffyho, ale aj pracanta Cibáka
zdroj: foto jäzva

Najslávnejší z ruských brankárov v NHL vyrastal na Treťjakovi, vyzdvihuje Hossu, Pálffyho, ale aj pracanta Cibáka

O ruskom hokeji sa hovorilo vždy prioritne zásluhou fantastických útočníkov. Brankári boli a stále sú tak trochu v ústraní.

Bez fantastických výkonov mužov v maskách by pritom „zborná“ určite nezískala olympijské víťazstvo a päť titulov majstrov sveta. A to hovoríme samozrejme len o samostatnej histórii Ruska, pretože výpočet úspechov Sovietskeho zväzu by zabral polovicu tohto článku.

V súčasnej NHL žiaria Andrej Vasilevskij, Sergej Bobrovskij či Semjon Varlamov, no na čele historického rebríčka ruských brankárov pôsobiacich v najlepšej lige sveta svietia iné mená. Na čísle 697 zápasov sa zastavila kariéra Jevgenija Nabokova, absolútnym rekordérom je Nikolaj Chabibulin.


Chcel byť ako Treťjak

Dnes už 46-ročný rodák z Jekaterinburgu odchytal za tímy Winnipeg Jets, Phoenix Coyotes, Tampa Bay Lightning, Chicago Blackhawks a Edmonton Oilers celkovo 799 zápasov v základnej časti, pričom v 46-tich z nich neinkasoval ani gól. Jeho status najlepšieho ruského brankára histórie NHL mu tak skoro nevezme nik. Aj on sám mal však hrdinu, ku ktorému vzhliadal.

„Keď som začínal s hokejom, tak bol našou najväčšou brankárskou hviezdou Vladislav Treťjak. Môžem pokojne prezradiť, že som sa stal brankárom práve kvôli nemu a chcel som byť ako on. Neviem, či sa mi to podarilo, ale myslím si, že so svojou kariérou môžem byť celkom spokojný,“
vyznal sa v exkluzívnom rozhovore pre hokej.sk Nikolaj Chabibulin.

Brankár draftovaný v roku 1992 Winnipegom v deviatom kole z celkového 204. miesta končil svoju úžasnú kariéru v roku 2014 v pozícii olympijského víťaza a jeho meno bude navždy vyryté aj na Stanleyho pohári. 

Chlapci v šortkách zahasili kanadskú vášeň

Práve ziskom najväčšieho kariérneho úspechu začíname aj naše spoločný rozhovor. Písal sa rok 2004 a Chabibulin bol na vrchole svojej výkonnosti. V základnej časti odchytal v bránke Tampy Bay Lightning 55 zápasov, no to najlepšie si nechal na play-off. V 23 zápasoch zneškodnil vyše 93 percent striel a udržal si gólový priemer 1,7. Mal tak výrazný podiel na tom, že sa Stanleyho pohár na najjužnejšie miesto v dovtedajšej histórii.

„To, že vtedy vyhral pohár tím z juhu, bolo dobré pre hokej ako taký. Aj keď priznávam, že ak by vtedy uspelo Calgary, tak by to bola väčšia sláva,“
spomína Chabibulin na finále z roku 2004, v ktorom zdolali Lighting Calgary Flames 4:3 na zápasy. „Tie zápasy v Kanade boli úplne šialené a atmosféra v Saddledome bola špeciálna. To sa poprieť nedá, ľudia v Kanade žijú hokejom inak ako ľudia na Floride. Aj my sme však mali dobrých fanúšikov.“

Samotná séria patrí medzi najpamätnejšie v histórii. Hráči zo slnečnej Floridy prehrávali v sérii 2:3 a v šiestom stretnutí na ľade Calgary rozhodlo o víťazovi až druhé predĺženie. V tretej tretine pritom rozhodcovia neuznali sporný gól Martina Gelinasa a o radosť „bleskov“ sa napokon postaral legendárny Martin St. Louis.

„Celkovo to bola parádna séria. Už ten šiesty zápas bol infarktový. Vyhrali sme ho v Calgary Martyho gólom v druhom predĺžení. Stačila jedna strela a náš sen mohol byť minulosťou. Domov sme sa vracali s tým, že to musíme zvládnuť. A aj sme to zvládli
,“ objaví sa iskra v oku 46-ročného Rusa. „Opäť to bolo tesné, ale zodvihli sme pohár pred vlastným publikom po siedmom finálovom zápase. Niečo také sa podarilo iba pár tímom v histórii. Bolo to teda niečo výnimočné, veľkolepé.“

Hrdinami rozhodujúceho siedmeho duelu boli Ukrajinec Ruslan Fedotenko, ktorý strelil pri víťazstve 2:1 oba góly Tampy a práve Chabibulin. Po kontaktnom góle Craiga Conroya v polovici tretej tretiny ho hráči Calgary zaplavili strelami a len počas posledných desiatich minút siedmeho zápasu zneškodnil 16 pokusov Plameňov.

Hrať pod pozitívnym Ramsayom bolo zábavné

„Bombardovali nás ako pri Verdune. V tej chvíli som však bol stopercentne koncentrovaný. V hlave som nemal ten vyleštený pohár, ale iba najbližšiu strelu a ani som nevedel, aká minúta vlastne je,“ loví v spomienkach Nikolaj Chabibulin, ktorého trénermi boli vtedy John Tortorella, Jeff Reese a nám veľmi dobre známy Craig Ramsay.

„Craig je jedným z najchytrejších ľudí, akých som pri hokeji stretol,
“ hovorí bez zaváhania ruská legenda. „Obdivujem jeho pozitivitu zmýšľania a bolo mi cťou spolupracovať s ním. O hokeji vie veľa a vníma ho vždy z tej pozitívnej stránky. Hrať pod jeho vedením nebolo stresujúce, ale zábavné.“

Ako však práve súčasný tréner slovenskej reprezentácie prezradil, Chabibulin si mal ziskom Stanleyho pohára poriadne privyrobiť. Podľa jednej z historiek si mal na seba podať tiket, ktorý mu po zisku titulu priniesol milión dolárov.

„Na to si nespomínam. Možno išlo o nejaký bonus ku kontraktu,“
reaguje so šibalským úsmevom Chabibulin. „Jedno však viem určite. Zodvihnúť ten pohár predstavovalo najkrajší pocit, aký môže hokejista zažiť. Bol to celkovo skvelý rok, s ktorým sa mi spája veľa krásnych spomienok.“

Hossa, Pálffy, Cibák...


Súčasťou majstrovského tímu Tampy Bay Lightning bol vtedy aj Slovák Martin Cibák. V základnej časti vtedy odohral 63 zápasov, v play-off ďalších šesť. A hoci nepatril medzi ťahúňov tímu, podľa Chabibulina mal v ňom dôležitú rolu.

Martin bol predovšetkým poctivý pracant. Pracoval pre tím a takých hráčov potrebuje každý tím. Užitočných, odvádzajúcich čiernu prácu,“ upozorňuje Chabibulin.

Jeho športové cesty sa však počas takmer dvadsaťročnej kariéry v NHL preťali aj s viacerými ďalšími hráčmi spod Tatier.

„Hral som s viacerými výbornými Slovákmi. Za najlepšieho z nich musím označiť Mariána Hossu, pretože to je jednoducho hráč pre Sieň slávy a viac k nemu nemusím dodať. Veľmi dobre si však pamätám aj na Ziggyho Pálffyho. Naozaj hviezdny útočník, ktorý mi pripravil pár ťažkých chvíľ,“
usmieva sa Chabibulin.


Olympijského víťaza z neho urobil Tichonov

Nikolaj Chabibulin však nie je iba víťazom Stanleyho pohára, ale aj dvojnásobným olympijským medailistom. V roku 2002 získal bronz v Salt Lake City, no už desať rokov predtým bol súčasťou zlatého tímu Spoločenstva nezávislých štátov (tak znel vtedy názov posledného spoločného výberu Sovietskeho zväzu) vo francúzskom Albertville.

„Áno, som olympijský víťaz, ale faktom je, že som sa v Albertville neobliekol do výstroja počas žiadneho zápasu. Pre mňa bolo vtedy prekvapivé už len to, že ma do toho tímu nominovali,“
odmieta vážnejšie zásluhy na zisku olympijského zlata Chabibulin. „Vzal ma tam vtedy legendárny Viktor Tichonov a pre mňa to bola obrovská škola. Prvýkrát som naživo videl, ako to funguje na takom podujatí a mojimi spoluhráčmi boli veľké hviezdy.“

Šampionáty mu unikli


K tomu, aby bol 46-ročný Rus členom prestížneho Triple Gold Clubu mu paradoxne chýba tá zdanlivo najjednoduchšia podmienka. Titul majstra sveta síce získal, no stalo sa tak ešte v juniorskej kategórii. Rusko reprezentoval na olympiáde i Svetovom pohári, za svoju vlasť však nikdy nenastúpil na seniorských majstrovstvách sveta.

„Vysvetlenie je jednoduché. Nebolo to tak, že by som nechcel reprezentovať. V NHL som však mal zakaždým dlhú sezónu a keď sa skončila, tak som mal toho naozaj dosť. Cítil som, že ak by som prišiel na majstrovstvá sveta unavený, tak by som bol 50-percentný. A mojou zásadou bolo vždy odovzdávať tímu sto percent. Ak by mal tím doplatiť na moje zlé rozhodnutie, tak by ma to mrzelo,“
vysvetľuje pre hokej.sk slávny brankár.


Pracuje na nových ruských hviezdach

Zatiaľ čo počas aktívnej kariéry musel reprezentáciu často odmietať, teraz je jej pevnou súčasťou. V pozícii trénera brankárov sa snaží o výchovu svojich nástupcov.

Prioritne sa venujem brankárom, ale mojou úlohou je aj pomoc mladým hráčom. V tomto smere spolupracujeme aj s ostatnými trénermi pôsobiacimi pri jednotlivých reprezentačných mužstvách a venujem sa tak aj osemnástke a dvadsiatke,“ hovorí na margo svojho súčasného poslania Nikolaj Chabibulin, podľa ktorého je len otázkou času, kedy sa do NHL dostanú ďalší ruskí gólmani formátu Bobrovského a Vasilevského.

„Času a poctivej práce,
“ zdôrazňuje. „Ruský hokej má stále dostatok talentu, no súčasná svetová konkurencia je obrovská. Mladí brankári preto potrebujú, aby sme sa im venovali. Ak na sebe budú pracovať, tak sa môžete tešiť na ďalšie brankárske hviezdy z Ruska. Potenciál tu rozhodne je,“ uzatvára pre hokej.sk legendárny Nikolaj Chabibulin.

Odporúčame

Najnovšie z klubu: Tampa Bay Lightning

Pozri viac

Najnovšie z ligy: NHL

Pozri viac

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

ProFutbal.sk